Jdi na obsah Jdi na menu

Viera pod krížom

3. 4. 2015

http://i.ytimg.com/vi/VF01Mdiqa38/hqdefault.jpg

Sú veľavravné slová Friedricha Nietzscheho, ktorý napísal: “Boh je mŕtvy.” Nemýľme si jeho predstavu zo slepým ateizmom. Tieto slová sú veľmi presvedčivé a vyplynuli z jeho každodennej skúsenosti postmoderného človeka, ktorý zabil v sebe aj posledné semienko túžby po Bohu. Teda Boh už pre takéhoto človeka nemá čo povedať pre jeho každodenný život. Ako to vyjadril Benedikt XVI.: “Človek žije akoby tu Boha nebolo”. Totiž pravé zvolanie človeka: “Verím!”, ktoré vychádza zo srdca človeka, je viditeľné v spôsobe prežívania každodenných maličkostí a povinností. Touto túžbou po živom Bohu dáva oným udalostiam nový dych a nový spôsob prežívania.

Táto naša viera ako viera apoštolov-učeníkov sa začína plne zviditeľňovať v udalosti kríža. Tam, kde Boh zomiera. Na kríži sa napĺňajú slová F. Nietzscheho: “Boh je mŕtvy”. Učeník pod krížom zažíva čas bez Boha, ktorý zomiera bez podpory, bez ľútosti, bez liturgie. Zomiera ako každý človek, nahý, sám, prestrašený. Zomiera, aby tak prejavil svoju lásku pre človeka. Aby predstavil kam siahajú hranice pravej lásky. Zomiera, aby človeku otvoril bránu poznania bezhraničnosti (napr. lásky či vernosti), ktoré ohraničený človek nedokáže pochopiť. Zomiera, aby prijal do seba to, čo je bezhraničnému Bohu na míle vzdialené - obmedzenie. Zomiera, aby prelomil hranice smrti, ktorá nemá moc nad Bohom a predsa sa stáva jeho súčasťou.

Dnešný deň je plný symbolov - paradoxov, ktorými nám Boh umožňuje vstúpiť do komplikovanosti života. Mnohokrát počúvame o tom, aký je ťažký život. Boh nemal problém zobrať na svoje plecia tieto ťažkosti života. Pod krížom môžeme pochopiť skutočnosť, že nie pohodlný život prináša radosť, ale uchytenie v plnosti toho, čo prichádza v každodennom živote, ktorého súčasťou sú aj obety a problémy. Oni prebúdzajú poznanie našej obmedzenosti a pozdvihujú náš zrak ku Božej neobmedzenej sile. Zároveň Božiu neobmedzenosť posilňuje svojou milosťou našu obmedzenosť. A tak jediné miesto, kde dokážeme pochopiť život je pod Kristovým krížom.

 

Jn 19,17-24: Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ Rozdelili si moje šaty Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K

(Matulay, 3. 4. 2015 9:44)

Dostojevskij povedal: Keď niet Boha je dovolené všetko a skoro 2000 rokov pred ním sv. Pavol skonštatoval: Dovolené je všetko, ale nie všetko buduje.

Obavy o budúcnosť ľudstva vo mne vzbudzuje skutočnosť, že väčšina z nás, ale hlavne mocní a bohatí svetovládcovia sa chovajú tak, ako by im bolo dovolené všetko, ale následky sa budú týkať všetkých ostatných iba ich nie. A to je ich najväčší omyl - keď na to prídu už bude neskoro, tak ako to bolo pre boháča, ktorý z pekla prosil Lazara aby varoval jeho bratov.