Jdi na obsah Jdi na menu

Viera živená spoločenstvom

31. 1. 2019

spolocenstvo.jpgVčera som priniesol vyjadrenie, ktoré naozaj nie je zriedkavé v talianskom prostredí. Viacerí muži (zdôrazňujem - muži) mi napísali, že "dotyční si len ospravedlňujú svoje konanie". Možno áno, možno nie. Zamýšľajúc sa nad “sentimentálnosťou talianskeho človeka”, myslím, že ich slová sú úprimné. Je pravdou, že zabúdajú (racionálny rozmer) na jeden dôležitý prvok života viery - vzťah.

Slovo, ktoré prišlo od Boha, jednorodený Boží Syn, ak je prijaté s úprimným srdcom začína učeníka pretvárať a sprevádzať "tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo”. Ovocím tejto transformácie je svedectvo, ktoré dá tú pravú chuť a radosť do života.

Preto nás autor Listu Hebrejom povzbudzuje: "Neochvejne sa držme nádeje”, pričom dodáva: “neopúšťajme naše zhromaždenia”. Pretože len spoločenstve sme schopní žiť lásku a konať dobré skutky. Nie sme viac opustené ostrovy, ale v pozornosti voči blížnemu sme schopní darovať seba a konať dobro.

 

Hebr 10,19-25: Keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář