Jdi na obsah Jdi na menu

Vypočuj a odpusť

9. 2. 2016

http://ricettedelweb.altervista.org/wp-content/uploads/2014/08/1Niekedy sa zastavým nad “vznešenou” prosbou chorých a starých ľudí, ktorí ju vyjadria týmito alebo podobnými slovami: “Keby ma už Božičko zobral k sebe!” Vyjadria tak túžbu človeka po radosti, prisľúbenej Bohom. Povedané slovami 83. Žalmu: “Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.” V pozadí tohto želania nie je ani tak nejaké konkrétne miesto, ale je tam vyjadrená túžba po vzťahu. Po vzťahu opravdivej lásky a prijatia, čo, ako sa zdá, tento svet nám nedokáže dať. Preto sa obraciame na Boha. Ale, aby sme mohli prebývať v “nádvoriach Pánových” je potrebné vyjsť “zo svojho domu”. To sú naše predsudky, naša mentalita, naše tradície. Opustiť ich a otvoriť sa pre dobrodružstvo, ktoré nám Boh pripravil. Čo nie je vôbec ľahké.

Nie je ľahké opustiť spôsob prežívanie náboženstva, ktorý Svätý Otec František nazval “duchovná svetáckosť”. Ona spočíva v hľadaní ľudskej slávy a osobného blahobytu namiesto hľadania Pánovej slávy. A ona sa môže skryť dokonca aj za “lásku” k Cirkvi a k Bohu. Dokonca použiť Slovo Božie k tomu, aby som mal osobný úspech. Je to presne to, čo kritizuje Kristus v dnešnom evanjeliu: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.”

Možno potrebujeme, my kresťania, hlbšie prežiť slová z Prvej knihy Kráľov: “Ty vypočuješ, vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.” Teda prežiť tú najkratšiu modlitbu: “Pane, vypočuj a odpusť!” On vie, čo má vypočuť. A vie, ýe čo má odpustiť - očistiť. Ani nie tak naše ruky, ale naše srdcia. Pretože len človek čistého srdca dokáže realizovať spravodlivosť a hovoriť pravdu. A v tomto spočíva prebývanie v “nádvoriach Pánových”, ktoré majú svoje miesto aj ľudských srdciach.

 

Mk 7,1-13: K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘ Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář