Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Pred pár dňami prišiel za mnou jeden advokát. Rozprávali sme sa o mnohých veciach a postojoch. Priznal sa mi, že ešte pred pár rokmi bol neveriaci a dostal sa do krízy. Mal mnoho (všetko nemá nikto) - dobrú manželku, prácu, deti, dom… - predsa cítil, že jeho život je prázdny. Hovorí mi: “Padre, až keď som spoznal Krista a začal som denno-denne pristupovať k Eucharistii, toto všetko dostalo svoj zmysel. Práca, rodina, odchody, návraty, vzťahy… Nič som nemenil - iba to chodenie do kostola a čítanie Božieho slova pribudlo - ale zmenilo sa všetko...”

Asi nikomu by sa nepáčilo byť prirovnaný ovci. Predsa sú niektoré aspekty jej spôsobu života veľmi zaujímavé. Jedným z nich je ich komunitný spôsob života - teda, že ovečka žije svoj život definovaný vo vzťahu k iným ovečkám. Podobne aj človek - síce dokáže sám uspokojiť túžby vášní, ale len vo vzťahu k inému, dokáže naplniť túžbu po šťastí.

Jednou zo základných ľudských emócií je strach. Pochádza zo snahy človeka vyhnúť sa možnému nebezpečenstvu, fyzickej či psychickej bolesti, reálnej či imaginárnej straty. Môže pochádzať z udalosti, osoby, zvieraťa, veci či ídei, ktoré sa zadajú nebezpečné. V tom momente sa človek uzatvára, uteká, vytvára bezpečnú vzdialenosť.

Často uvažujem nad tým, prečo sa svet bojí Kristovej cirkvi. Prečo sa bojí ľudí, ktorí si neustále uvedomujú svoju slabosť a hriešnosť. Ak odpíšem nadprirodzený charakter tohto spoločenstva - nemyslím, že ateistický svet verí v Božiu prítomnosť a milosť v tomto spoločenstve - zostáva mi aspekt vyjadrený v dnešnom úryvku z evanjelia.

Istý profesor na skúške, po mojej odpovedi z novodobých dejín, sa ma spýtal: “Aký je interpretačný kľúč, ktorý si si zvolil pri vysvetľovaní?” Trochu ma zarazil, pretože som si myslel, že je potrebné zachovať objektivitu pohľadu na dejiny. Ale on pokračoval: “Vieš, nikto nie je objektívny pri vysvetľovaní dejín. Zároveň každý musí dať nejaký význam - interpretáciu - týmto faktom.” Aj my, dnešnou Kvetnou nedeľou, otvárame priebeh dejín, ktoré sa odohrávajú v Jeruzaleme v dávnej minulosti. Aký je náš interpretačný kľúč tých pár dní?

Iste ste zažili skúsenosť cieľa. Keď ste vyrazili na nejakú cestu, výlet či návštevu, a bolo potrebné stráviť čas v aute, na bicykli či kráčajúc po vlastných. V momente, keď ste došli do cieľa a naplnili sa vaše očakávania, zabudli ste na namáhavú cestu. Vaša pozornosť sa upriamila na cieľ, ku ktorému ste dorazili. Možno predsa je tu potrebné sa trochu pozastaviť nad otázkou: Je dobré zabudnúť na tú prekonanú cestu?

"Prežívať radosť je jednoduché pre dobrých ľudí. Neustále ju nachádzajú na životnej ceste, nemusia ju ísť hľadať či loviť. Je to práve radosť, ktorá ich ženie k stretnutiu.” Tieto slová napísal anglický spisovateľ Theodore Francis Powys. Radosť je životnou výbavou dobrého človeka. Osoby, ktorá hľadá plnosť života v konaní a tvorbe dobra.

“Vždy som miloval púšť. Sadneme si na pieskový presyp… Nevidíme nič… Nepočujeme nič… A predsa niečo žiari v tichu… ‘Púšť je krásna práve tým, že niekde skrýva studňu…’, povedal Malý princ. Bol som prekvapený, pretože som v tom momente pochopil tú tajomnú žiaru v piesku.” Ide o krátky úryvok z legendárnej rozprávky pre dospelých Malý princ z pera francúzskeho spisovateľa Antoine de Saint Exupery...

Niektorí z nás, ešte aj dnešný deň potrebujete zobrať nejaké tabletky - proti chrípke, na srdce, kvôli cholesterolu. Tabletky, ktoré nám majú pomôcť dostať sa zo stavu choroby, ktorá nás limituje a vzďaľuje od iných. Vytvárajú stav, keby sme boli schopní prežiť deň v slobode a prejaviť svoju lásku ľuďom, ktorých pôjdeme stretnúť.

Poznáme známe dielo Ernesta Hemingwaya Komu zvonia do hrobu. Kniha, ktorá síce hovorí o surovosti totality, ale zároveň ponúka aj mnohé filozofické reflexie nad zmyslom života. Naplnenie zmyslu života jednotlivcom tak ovplyvní celé ľudstvo. Moto knihy sú slová z básne Johna Donna: "Nikto nie je ostrovom samým pre seba..."