Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Prvé roky mojej mladosti som žil v komunistickom systéme. Chceli nás presvedčiť o dôležitosti totálnej rovnosti medzi ľuďmi. Rovnosť v práve, povinnostiach i odmenách. Vidiac výhody, ktoré sa dostávalo členom alebo spolupracovníkom komunistickej strany, vzišiel veľavravný slogan: rovný medzi rovnejšími.

Leto už naplno prejavuje svoju tvár - horúčavy, nejaká tá silná poobedňajšia búrka, naplánované dovolenky, deti doma, väčšia záťaž pre starých rodičov… Každý z nás však dúfa, že prežije počas tých dvoch mesiacov aspoň pár krajších a pokojnejších dní - na horách, pri mori, v ďalekých mestách -, ktoré nám chýbajú počas roka. A prežije trochu oddychu od stresujúcich a zaťažujúcich dní každodennosti.

Dnešný svet sa tak rýchlo mení a ponúka nám také množstvo premien, že sme si odvykli všímať maličkosti. To, čo nás prekvapí, vyvolá emócie, pohne k reakcii, predstavujú silné okamihy a rázne zmeny. Všednosť každodennosti nepredstavuje niečo, čo by stálo za povšimnutie.

Tento deň je jeden z najkrajších sviatkov v roku z rôznych dôvodov: v Taliansku dnes Befana prináša darčeky pre deti (aj ja som našiel niečo prilepené na dverách), máme posledný deň vianočných prázdnin (aj keď tento rok predĺžené ešte o dva dni), a pre nás kresťanov je to tiež čas, ktorý nám pomáha lepšie pochopiť tajomstvo Ježiša Krista, ktorý sa narodil.

Hoci slovo stratilo svoju hodnotu - takže všetko musí byť zapísané, zarchivované a overené - dnešný človek našiel uspokojenie v rozprávaní. Škoda, že pri tejto záľube sa rozptýli mnoho múdrych slov, silných myšlienok a podstatných príspevkov. Asi v tom spočíva tragédia a dôvod toho, že ľudské životy a vzťahy sa nemenia, nelepšia?

Sú prekvapivé slová štvrtého prikázania z Desatora, ktoré môžeme čítať v Biblii: “Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!” Pripomína nám, že dĺžka a šťastie života sú úzko späté s úctou k vlastným rodičom. Teda, náš život nezávisí ani tak od toho, či máme alebo nemáme zodpovedných rodičov, ale z nášho postoja k nim.

Slávnosť narodenia Ježiša Krista nie je pre nás pietnou spomienkou narodenia jedného veľkého muža z dávnej minulosti. Ale je to dobrá zvesť, ktorá nám hovorí niečo podstatné o človeku a jeho človečenstve, a taktiež o Bohu a jeho vzťahu k ľudstvu. Súčasnosti sa slovo Boh stalo pre mnohých ľudí slovom cudzím, vzdialeným, podozrivým, vyvolávajúcim nepríjemné pocity. "Keby bol Boh, ako by som mohol zniesť, že ja nie som Boh” napísal kedysi Friedrich Nietzsche.

Stretnutie medzi nebom a zemou sa napĺňa. Hovoríme o naplnení Božej vernosti a milosrdenstva voči ľudstvu. Vy, ktorí naplno prežívate s trpezlivosťou Adventný čas (čas prípravy na stretnutie s Bohom) môžete ešte hlbšie vstúpiť do tohto tajomstva skrze uvažovanie nad jeho menom: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami." Podobne ako Jozef, o ktorom Písmo hovorí ako o človeku spravodlivom, ktorý svojou poslušnosťou umožnil Bohu vstúpiť do ľudskej rodiny.

Keď si otvoríme Katechizmus Katolícke cirkvi nájdeme vieru spojenú s troma skutočnosťami - Božou milosťou, rozumom a ľudským konaním. Nie je zvláštnosťou, keď pri uvažovaní nad ňou zabudneme na jedno z nich alebo upriamime len na jedno. Viera sa tak stáva obyčajným presvedčením, sociálnym konaní alebo zbožnou túžbou. Všetky tri poňatia sú oklieštené a chýba im jednotiaci prvok.

Na našej Adventnej ceste nám tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie vytvára priestor, kde môžeme uvažovať nad Božou milosťou. Ona pretvára a formuje Máriu, aby sa stala Božou Matkou. Pozdrav samotného anjela Gabriela: “Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.", je potvrdením Božej prítomnosti v jej živote, pre ktorého "nič nie je nemožné".