Jdi na obsah Jdi na menu

Dôkaz

19. 4. 2015

http://www.fmails.it/images/Articoli_case/2014%20028%20croce.jpgPoznáme vo svojom živote, ako je ťažké hovoriť o duchovných veciach. Ešte tak ženy vedia hovoriť o svojich pocitoch a vnútornom prežívaní vzťahov. Ale toto už z nás mužov ťažko vytiahnete. Ale hovoriť o prežívaní nadprirodzena a vzťahu voči Bohu je ešte ťažšie ba až nemožné. Teda, buď nemáme slov na vyjadrenie podstavy. Alebo nás ani tí druhí neprijímajú, pretože sa to zdá ako nejaká fatamorgána, niečo neexistujúce.

Dvaja učeníci vrátiac sa z Emauzy rozprávajú ostatným, ako stretli cudzinca po ceste domov a rozpoznali v ňom Krista. Medzi tým, ako to rozprávajú vstúpi do miestnosti samotný Kristus. Vstupuje znovu nevydaným spôsobom, pretože sme v priestore viery. V tomto priestore nikto nedokáže s garanciou dokázať prežívané ako reálny fakt a nie obyčajnú predstavu v duchu východniarskeho porekadla: “co še babe chcelo, to še babe šňilo”. Iba s vierou totiž človek dokáže prežívať prítomnosť Boha vo svojom vlastnom živote. Predsa len Ježiš nechce v živote zostať ako nejaký duch. Preto sám ponúka dôkaz reálnosti stretnutia ako historickej udalosti. Jedným z dôkazov je práve jedenie. Každý predsa vie, že duchovia nejedia.
Týmto chce potvrdiť svoje slová, ktoré vyjadril počas troch rokov verejného účinkovania. Boh totiž nie je len Bohom Slova ale v prvom rade Bohom činu. Prisľúbené napĺňa a realizuje od stvorenia sveta. Zároveň pozýva človeka k realizácii, ktorá spočíva v svedectve: “Byť svedkami Kristovho vykupiteľského diela”.

A to sa dá realizovať jediným spôsobom: totiž prijatím Slova prenechať nech toto Božie Slovo ožiari naše uvažovanie. Som veľmi povzbudený, keď rozprávam s ľuďmi (rôzneho veku) v Taliansku a počúvam od nich, ako často čítajú Sväté Písmo. Neviem, či mi hovoria pravdu, ale pravidelné čítanie Písma s nadšením a uvažovaním, prebúdza srdce človeka pre vieru a pre lásku. Človek pritom nesmie byť akýmsi turistom, ktorý hľadá aspekty dávanej kultúry a tradície, alebo dokonca pikošky z histórie Židovského národa. Boh v tomto texte odovzdáva posolstvo, ako sa rozhodol stať sa človekom s telom, potom, plačom, únavou, radosťou. Vložiť do neho svoju opravdivú tvár, aby ho človek mohol pravdivo spoznať a mať účasť na jeho živote. Zároveň svedčiť o jeho prítomnosti. Tejto skutočnosti máme byť svedkami.

 

Lk 24,35-48: Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář