Jdi na obsah Jdi na menu

Vzdor

1. 2. 2015

http://www.worldent.altervista.org/wt3.jpgNechcem maľovať čerta na stenu, ale na Slovensku čítajúc rôzne články v novinách, názory, komentáre a reakcie na ne, akoby sa čerti ženili. Stačí, aby niekto vytiahol z osobného sveta na povrch nejakú morálnu a hodnotovú otázku a hneď sa ozvú hlasy. Niektorým tu ide o ich existenciu. Veď načo by nám boli “novinári a analytici”, ak by tu nebol konflikt. Načo by nám boli sudcovia, ak by tu bola usporiadaná spoločnosť postavená na jasných hodnotách a definovaných vzťahoch. Načo by nám boli sociológovia, keby táto spoločnosť bola postavená na báze tradičnej spoločnosti, kde je všetko jasne zadefinované a nemenné. Načo by nám boli psychológovia, ak by rodina od momentu narodenia dala jednotlivcovi to, čo má dať. A tak by sme mohli pokračovať.

Markovo evanjelium nám predkladá rozprávanie o priebehu jednej Ježišom prežitej soboty v Kafarnaume. Vstúpiac do synagógy stretáva tam človeka posadnutého nečistým duchom. Ten, vidiac Ježiša vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?“ Ide o existenčnú otázku zlého, ktorý chce žiť a pôsobiť v človeku. Jeho cieľom je držať Krista ďaleko od bežného každodenného života človeka. Uzatvoriť ho do posvätného priestoru kostolov, kde človek príde si povzdychnúť nad ťažkosťou sveta a robiť výčitky Bohu, prečo je ten svet, v ktorom žije a vytvára tak ťažký. Ale ani tam ho nenechať na pokoji. V jeho koncepcii Boh a jeho prikázania musia byť vnímané človekom ako konkurencia. Predstava, že Boh ma limituje a nenechá dýchať, prehlbuje tendenciu ešte viac ho zatvoriť do prítmia chrámu. Cítiť sa pred Bohom ako vykastrovaný, ktorý nemôže realizovať svoje túžby.

Takto nám evanjelium predstavuje hneď dve riziká, ktoré môžu ovplyvňovať každodenný život učeníka Krista, a pritom si to nemusí vôbec uvedomovať:

  1. vyznávať vieru, ktorá nemá nič spoločné s jeho každodenným životom. Viera, ktorá je uzavretá do “posvätného priestoru zbožných slov” vyjadrených v chráme.
  2. vnímať Boha ako protivníka, ktorý chce zánik mojej osoby. Ktorý ma chce zviazať do kazajky prikázaní a morálky. Boh, ktorý nepozná čo je to šťastie a zábava.

Hovoríme o prítomnom a rozšírenom riziku v Cirkvi v Západnom svete, ktorého sme aj my súčasťou. Riziku Západu, ktorý spočíva v prijatí viery, ktorá zostáva uzatvorená vo posvätnom priestore. Viera prejavená posvätnými formalizmami a tradíciami, ktorá nezapaľuje človeka, nemení mentalitu a ani smerovanie sveta. Viera, ktorá nemení život, vzťahy v rodinách, v ekonómii, v politike, v súdnictve…
Nestačí veriť: aj diabol verí. Rozpozná Krista, vie kto stojí pred ním. Vie, že prišiel zničiť temnoty sveta.

Teda akú máme výzvu pred sebou? Kristus pozýva spoločenstvo učeníkov stať sa opravdivými kresťanmi, ktorí od neho prijaté hodnoty žijú, prejavujú a posúvajú iným.

 

Mk 1,21-28: V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 1. 2. 2015 11:38)

To je o tom, čo stále viac pociťujem, ao čom som už hovoril - vyjsť zo (zatiaľ) bezpečných úkrytov našich lavíc v kostoloch - viac odvahy majú homosexuáli, pochodujúci s holými zadkami po hlavných uliciach západných veľkomiest - nemali by sme byť hlavne my kresťania, ktorí by sme sa mali postaviť na čelo tých, ktorí nie sú ani silní kresťania, ale ani neschvaľujú tlak homosexuálov a ich snahy o redefiníciu rodiny.