Jdi na obsah Jdi na menu

Komu zvonia

8. 2. 2015

http://buccinasco.cittaideale.cerca.com/wp-content/uploads/2014/Poznáme známe dielo Ernesta Hemingwaya Komu zvonia do hrobu. Kniha, ktorá síce hovorí o surovosti totality, ale zároveň ponúka aj mnohé filozofické reflexie nad zmyslom života. Naplnenie zmyslu života jednotlivcom tak ovplyvní celé ľudstvo. Moto knihy sú slová z básne Johna Donna:
"Nikto nie je ostrovom samým pre seba;
každý je kusom pevniny, kusom súše;
a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší,
akoby sa stratil výbežok zeme
alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné;
smrť každého človeka umenší mňa,
lebo ja som súčasťou človečenstva:
a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu;
zvonia Tebe."
Dnešné evanjelium pozýva k zamysleniu sa nad touto prepojenosťou osoby jednotlivca s okolitým priestorom.

V centre úryvku evanjelia je Kristus, ktorý prináša ideu Božieho kráľovstva a jeho naplnenie. Znamená znovuobnovenie poriadku Božieho plánu. Táto jeho činnosť nesie dva pozoruhodné aspekty:
1. Boží plán, realizovaný Kristom, nespočíva v ustanovení “akéhosi všeobecného” poriadku. Je to odovzdanie posolstva jednotlivcovi, osobe. Ježiš neuzdravuje zástupy šmahom ruky. Smeruje k jednotlivcovi. Pozná, že choroba je znakom hlbokého zranenia tela i duše. Je to nesúlad v diele Božej spásy či nezrovnalosť v harmónii vesmíru. Uzdravenie jednotlivca je tak ustanovenie poriadku, harmónie. Následne sa z tejto uzdravenej-dotknutej osoby stáva učeník, ktorý pokračuje v započatom diele.
2. Druhou skutočnosťou je, že Kristus nerobí to, čo ľudia od neho chcú. Prišiel, aby odovzdal posolstvo Božej lásky, ktorá túži po spáse človeka. On vie, že zdravie znamená pre človeka veľa, ale nie je všetkým. Viac ako zdravie je spása. Človek môže byť plní zdravia, ale zároveň smutný a dokonca zlý. Choroba predchádza uzdravenie a uzdravenie predchádza učeníctvo. Choroba a uzdravenie tak dostávajú prorockú charakteristiku: prorok ako Bohom pozvaný. Kristus uzdravuje choroby a neduhy, aby sa človek mohol dať do služby druhému. Evanjelista Marek akoby nám chcel povedať: spoločenstvo učeníkov je zložené z osôb oslobodených od akéhokoľvek zla, ktoré sa dávajú do služby Pánovi. Podobne, ako to urobila Petrová testiná.

Vrátiac sa k slovám básne: “Nikto nie je ostrovom samým pre seba…”, akoby nás Kristus pozýval uchopiť zmysel života, ktorý spočíva naučiť sa milovať a naučiť druhých milovať. Táto láska nie je niečo všeobecné, abstraktné. Je to smerovanie ku konkrétnej osobe, ktorá je predo mnou. Práve v kontexte bolesti a námahy sa priateľstvo a záujem o blížnych stávajú nádejou.
Ešte jedna poznámka na záver: Myslíte si, že by si Kristus neprial obrátenie všetkých? Musíme sa od neho učiť - konverzia (zmena zmýšľania) sa deje skrze osobné stretnutie, nie cez masmédia, facebook-y, twitter-y a iné “kanály”…

 

Mk 1,29-39: Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář