Jdi na obsah Jdi na menu

Nový pohľad

12. 6. 2016

http://www.inmindgroup.it/wp-content/uploads/2013/12/guardare-avFrancúzska sociologička a psychologička Nicole Aubert zadefinovala život jednotlivca v spoločnosti ako “vybodkovaný” - teda život plný bodiek - udalostí, ktorým chýba prepojenie a lineárnosť. Je postavený na množstve rôznych situácií, ktoré nemajú vzťah k minulosti a ani vplyv na budúcnosť. Život plný zlomov a nesúvislých situácií. Problém takéhoto videnia sveta sa ešte viac prehĺbi, ak si uvedomíme, že body nenesú v sebe žiadnu dĺžku, šírku a ani hĺbku. Takýto život sa stáva prachovitý - pritom mi napadajú slová z Popolcovej stredy: “Prach si a na prach sa obrátiš”. Ale vráťme sa k jej myšlienke, skutočne - ako často vnímame a posudzujeme človeka bez akejkoľvek previazanosti na jeho minulosť a bez pohľadu do budúcnosti. Ešte aj ten pohľad na nás samých je poznačený takýmto videním života. Táto jej “teória” mi vniesla trochu svetla k porozumeniu dnešného evanjelia.

Do domu farizeja Šimona neočakávane vtrhne žena - hriešnica (z pohľadu úvodu nebolo by lepšie, ak by Šimon hovoril o “žene s povrchnou minulosťou”). Táto, žena pribehne k Ježišovi Kristovi, a koná skutky, ktoré sa priečia akékoľvek spoločenskej konvencii. Ešte väčším prekvapením je, že sám Ježiš ju necháva realizovať túto jej túžbu. Necháva sa poškvrniť. Sklamaný Šimon posudzuje oboch: tak Ježiša, ako aj ženu. Prvého pretože nedodržuje odstup, ktorý by mal byť medzi spravodlivým hriešnikom. Tú druhú, pretože je skutočná hriešnica. Pre Šimona je prorokom ten, ktorý pozná Zákon a súdi ľudí na základe tohto Zákona. Tento Zákon odsudzuje človeka, ktorý vykonal skutok - nehľadí na dejiny, vývoj či situáciu samotného človeka. Nehľadí ani na jeho nádejnú budúcnosť - má súdiť a podľa spravodlivosti aj odsúdiť.

Ježišove slová prinášajú zlom do tejto situácii: Ničia akékoľvek bariéry. Eliminuje sa priestor medzi hriešnikom a spravodlivým. Hriešnik sa dotýka Spravodlivého a priestor Spravodlivého prijíma hriešnika. Ešte väčším paradoxom sú samotné Ježišove slová, ktorý neospravedlňuje svoje správanie a ani nevysvetľuje konanie ženy. Ide ešte ďalej, pretože porovnáva svoje správanie zo Šimonovým. A tak Šimon, ktorý posudzoval Ježišovo a ženine správanie vzhľadom k Zákonu, sa nachádza v pozícii súdeného samým Ježiš vzhľadom na konanie Krista a ženy. Ale tento Ježišov súd je nevšedný - otvorený pre horizont budúcnosti. Akoby pozýval farizeja hľadieť na prítomnú ženu iným spôsobom. Nie ako osobu hodnú odsúdenia, ale ako na osobu, od ktorej sa môže veľa naučiť. Prítomná žena a jej správanie sa tak stáva pre Ježiša podobenstvom, ktoré vysvetľuje Božie kráľovstvo. Pretože Božie kráľovstvo je toto: neustála a nekonečná špirála medzi láskou a odpustením. Veď, čo bolo skôr? Láska prechádza a prináša odpustenie? Alebo odpustenie, ktoré buduje vzťah lásku? Hovoríme o čnostnej špirále, ktorá neustále rastie. Veď čím viac sme milovaní, tým viac dokážeme odpustiť. A čím viac sa nám odpúšťa, tým viac sa miluje. Paradoxne, evanjelista Lukáš neprináša Šimonovu odpoveď na Ježišove slová - rozprávanie zostáva otvorené. Ono očakáva našu odpoveď.

 

Lk 7,36-50: Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K

(Stanislav, 16. 6. 2016 5:41)

Pojem vybodkovaný svet - či život - ktorý mení človeka na prach - to je výborná charakteristika - pomocou proti tomu je len viera.

Re: K

(Dominik, 16. 6. 2016 8:23)

Je to sila, keď som si znovu prešiel jej pohľad na správanie jednotlivca v súčasnej spoločnosti... Vysvetľuje mnohé... Aj keď je to len jedna niť v "látke" spoločnosti...