Jdi na obsah Jdi na menu

Zobudiť sa zo sna

28. 6. 2015

http://www.vitadamamma.com/wp-content/uploads/2014/03/sonno-1.jpV jednom filme zazneli veľavravné slová pre súčasného človeka: “Keď príliš myslíš na budúcnosť, zabudneš žiť prítomnosť.” Ako často, kráčajúc po ulici, si všimneme ľudí okolo seba, akoby boli duchom neprítomní. Dokonca aj my sami sa dostávame do podobnej situácie, kedy naše telo je síce v prítomnosti, ale naša myseľ kdesi za horami a dolami.

Evanjelium dnešnej nedele predstavuje dva príklady nášho itineráru viery a kresťanského života, ktoré zdôrazňujú aspekt prítomného okamihu: ide o odvahu ženy urobiť to, čo je zakázané; a Jairusove prijatie Kristovho povzbudenia k vytrvalosti.

Príklad ženy trpiacej na krvotok osvecuje zmysel našej viery. Hovorí o žene, ktorá nie je len telesne chorá a duševne strápená pre nezdary, ktoré podstúpila pri mnohých lekárov. Totiž jej situácia ju robí nečistou, a tak sa nesmie nikoho dotýkať, aby ho neznečistila. Žiadny citový život, možno žiadne priateľstvá a rodina. Tento jej stav ju robí osamotenou. Aj preto toľká pokora a strach, keď sa potajomky dotýka Ježišových šiat. Krok, ktorý nesmie urobiť, ale o ktorom je presvedčená, že vyrieši jej problém. A tento prítomný a využitý okamih ju privádza k plnosti spoločenského života.
Táto udalosť nám pripomína, že viera nie je trofej nášho excelentného správania voči spoločnosti a Bohu, ktorým sa môžeme hrdiť a vystavovať ju na obdiv. Ale ide o neustále hľadanie pokorného dotýkania sa aspoň obruby Kristovho rúcha. Hľadania možnosti byť v jeho blízkosti. Počnúc namáhavého predierania sa vpred i potichu bez vzbudzovanie pozornosti dotýkajúc sa Krista. Už nie som sám, ale patrím do spoločenstva Kristom uzdravených a vykúpených ľudí.

Udalosť Jairusa zdôrazňuje, že viera je cesta, ktorú učeník napĺňa dennodenne a v sprievode Učiteľa. Rozprávanie má svoj príbeh, od prosby až po uzdravenie. Predstavuje trvalú blízkosť Pána v problémoch a ťažkostiach, ktoré samotná príroda a spoločnosť prináša na životnej ceste človeka. Prídu ľudia a povedia: “Načo unúvaš seba i Učiteľa. Nechaj to tak.” Ale blízkosť Krista-spolupútnika zaručí, že vtedy učeník začuje slová: „Neboj sa, len ver!“
Ježiš tak predstavuje dejiny Božej lásky voči ľuďom. Ona dáva silu a poháňa stvorenie k tomu, aby sa otvorilo pre Božiu novotu. Keď človek si otvorí srdce pre efektívnu spoluprácu s Božou milosťou, príde pozvanie znovu povstať k novému životu vo viere a v dôvere voči Božej prítomnosti. Teda prežívať kresťanstvo nie je otázkou srdca a citov, ale je rozhodnutím prijať začlenenie do svojho života každé trápenie a bolesť, ktorá prekríži ľudské kráčanie v živote viery. Súčasne prítomnosť Spasiteľa prebúdza odvahu napredovať a pozdvihuje človeka z pádov.

Čo tak zobudiť sa zo sna a začať žiť?

 

Mk 5,21-43: Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář