Jdi na obsah Jdi na menu

Úžas

5. 7. 2015

http://www.scatolepiene.it/wp-content/uploads/2012/11/stupore.jpÚžas môžeme zadefinovať ako pocit údivu a prekvapenia natoľko silný, že zoberie človeku schopnosť hovoriť či konať. V týchto okamihoch dokonca zvykneme použiť naučenú frázu: “Nemám slov!” Tento pocit môže byť údiv z niečoho pozitívneho alebo negatívneho. Medicína úžas definuje ako silné ochromenie psychickej aktivity človeka a o ustrnutí jeho vôľovej schopnosti konať.

Evanjelium dnešnej nedele hovorí o úžase zástupu, ktorý počúva Ježišove slová. Chápu, že takáto múdrosť nemôže pochádzať od človeka. Preto hľadajú odpoveď na otázku nimi samými položenú: “Skade to má tento?” Napriek tomu nechcú prijať aby ten, ktorý je medzi nimi od detstva, bol prorokom. Nazaret, ktorý pozná dobre mladíka Ježiša, zrazu hľadí na Proroka vracajúceho sa do svojej vlasti po čase stráveného v Kafarnaume a v jeho okolí. Aj napriek jeho múdrosti a zázrakom nedokážu ho prijať ako proroka pre ich predchádzajúcu skúsenosť s ním, charakterizovanú ako každodennú, všednú, banálnu. Povedali by sme: Ježiš v ich očiach je málo “náboženský” a príliš “všedný”, aby im mohol hovoriť o Bohu. Preto nasleduje úžas samotného Ježiša nad ich neverou.

Nemýľme sa, vo svojom hodnotení sme často rovnakí. Očakávame, že z tých, ktorí majú právo hovoriť o Bohu, poučovať o Božích veciach musí vychádzať akási nadprirodzená aura “náboženskosti”. Dokonca aj my, vstúpiac do priestoru náboženstva, nahodíme na seba masku posvätnosti a duchovnosti. Podobne nemáme odvahu hovoriť o Božích veciach, pretože v sebe túto auru necítime - nie sme hodní, aby sme vstúpili do priestoru evanjelizácie alebo katechizácie.
Učeníci Krista nie sú dokonalí a možno ani lepší ako ostatní ľudia. Ale táto realita nezastaví Boha, aby si poslúžil nedokonalými ľuďmi v šírení Božieho slova a v šírení posolstva o Božej spáse. Totiž, prijatím svojej nedokonalosti, človek dokáže chápať nedokonalosť blížneho. Toto je najťažšia úloha spoločenstva veriacich - prijať Krista s jeho neustále prekvapujúcimi návrhmi, bez snahy korigovať ich.
Pokúsme sa začať žiť “Boží sen”: Cirkev - spoločenstvo osôb, ktorí sa prijímajú takí, akí sú; ktorí majú odvahu prijať vlastnú (i tých druhých) ohraničenosť; ktorí nemajú potrebu uponížiť druhého, aby sa cítili lepšími.

 

Mt 6,1-6: Potom Ježiš odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář