Jdi na obsah Jdi na menu

Misia

12. 7. 2015

https://lamelarancia.files.wordpress.com/2011/03/imm_missione4.jFrancúzsky spisovateľ Alexander Dumas st. - majster historického románu a romantického divadla - do svojho majstrovského diela Gróf Montecristo vložil silný dialóg, ktorý sa odohral medzi hlavným hrdinom Edmondom Dantesom a Abbem Fariom, s ktorým strávil 14 rokov vo vezení z dôvodu osobných a politických záujmov šľachty v Južnom Francúzsku. Po týchto rokoch strávených v hroznom nespravodlivom vezení na ostrove If, Edmond vyznáva pred Abbem: “Neverím viac v Boha.” Do ticha pevnosti sa rozšírili veľmi silné slová umierajúceho kňaza: “Ale Boh verí v teba.” Toto je Boží postoj voči človeku, ktorého volá k naplneniu určitej misie.

Takáto dynamika sa nesie v celom evanjeliu, v slovách Krista, ktorými povoláva učeníkov k ohlasovaniu. Ježiš nie je individualista, ktorý sa spolieha na osobnú charizmu a silu. Nie je to preto, žeby toho nebol schopný. Niet pochýb, žeby so svojou Božskou mocou by dokázal omnoho väčšie dielo, ako sa spoliehať na nedokonalých ľudí. Predsa chce, aby sa jeho posolstvo šírilo prostredníctvom komunity, spoločenstva, učeníkov, koniec-koncov Cirkvi. Aj preto v 3. storočí sv. Cyprián vyznáva: “Extra ecclesiam, nulla salus.” Mimo cirkvi niet spásy.
Celé toto dielo štartuje povolaním: “zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch.” Bolo by chybou, ak by sme misiu chápali ako “osobné rozhodnutie vykročiť” - teda slobodní iniciatíva toho, ktorý chce zažiť novú skúsenosť. Toto je len odpoveď na volanie, ktoré prichádza na začiatku povolania. V tomto spočíva la realizácia veľkých a nevysvetliteľných diel misionárov, ktorí začínajú “s prázdnymi rukami”. Oni totiž začínajú Božím pozvaním a od neho prijatou silou.
Druhým aspektom je predchádzaniu “osobného protagonizmu”, preto Ježiš posiela svojich učeníkov po dvoch. Nikdy nie samotných. Človek totiž stretne Boha spásy v spoločenstve, alebo ešte lepšie v spoločenstve vzájomnej lásky. Odlišný postoj môžeme nájsť v sektách, ktoré sú založené na charizmatickej osobnosti. Je smutné, že niečo podobné môžeme nájsť aj v našich farnostiach a spoločenstvách, ktoré skôr či neskôr sú odsúdené na zánik.
Cieľ tejto misie je jasný: ohlasovanie a očisťovanie. Všetko s mocou prijatou od Krista. Teda v Duchu, ktorý privádza k Bohu - ktorý očisťuje. Na rozdiel do Zlého, ktorý odvádza od Boha. Teda konečným cieľom tejto misie je privádzať človeka bližšie k Bohu, vytvoriť priestor stretnutia medzi človekom a Bohom.

Každý z nás je povolaný. Boh pozýva k istej misie: byť kňazom, rehoľníkom, otcom, matkou, krstnými, starými rodičmi, učiteľom, zamestnávateľom či zamestnancom… a mnoho iné povolania sa nám dostávajú od Boha. Nikdy nezabudnime na tieto tri aspekty: 1) Boh volá; 2) v spoločenstve a 3) cieľom je priviesť človek bližšie k Bohu. Otázka neznie: či to zvládneme? Máme na tom dva silné predpoklady: 1) Boh ti verí; a 2) dáva ti svoju moc. Otázka spočíva v tom: či zverenú misiu chcem denno-denne napĺňať?

 

Mk 6,7-13: Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář