Jdi na obsah Jdi na menu

Vy im dajte jesť

Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.

Potom, čo Ježiš počuje správu o Jánovej smrti, sa uchyľuje do samoty. Možno práve jeho smrť mu pripomenula to, čo aj jeho čaká. Predsa ľudia túžia po Ježišovej prítomnosti a hľadajú ho. Ich prítomnosť a súčasne ich stav ho privádza k súcitu. Uzdravuje ich chorých. Ale nezostáva len pritom, má záujem o celého človeka. Súčasne vyzýva svojich učeníkov, aby priložili ruku k dielu. Oni mu radia, aby zástupy prepustil, ale on im dáva jasne najavo: “Vy im dajte jesť!”.

apple_in_hands.jpgVčera som čakal skupinku ľudí pred budovou Svätých Schodov, ktorí sa tam išli pomodliť. Počas toho som pozoroval indov, ako neustále až nepríjemne ponúkali okoloidúcim suveníry. Pred schodami sedela jedna žobrajúca starenka, ktorých je v Ríme neskutočne veľa. Človek by musel mať tisíce, aby každému žobrajúcemu dal aspoň niečo. Hlavná ulica v Košiciach ma naučila ignorovať ich a radšej podporiť charitu iným - iste koncepčnejším spôsobom - ako dať žobrajúcemu, ktorý to využije na kúpu alkoholu. Zrazu však k tejto starenke pristúpila jedna rehoľná sestra a podala starenke jablko.
Tri obrazy zostali v mojej mysle: 1. na tvári sestry bolo vidieť štedrosť a radosť; 2. tvár starenky bola naplnená vďačnosťou a úsmevom; 3. krásne červené, priam vyleštené šťavnaté jablko pozoruhodne pomaly mizlo v jej taške s jemnocitom, akoby tam vkladala nejaký neskutočný krehký poklad, ktorý treba chrániť, aby sa nerozbil.

Uvedomil som si, že kto sa necháva uniesť súcitom pri pohľade na núdzneho neutečie, nezapchá si uši. Ale pochopí, že maličkosti v jeho vreckách si nemôže nechať pre seba. Ponúkne to Kristovi, ktorý to rozmnoží.

Vy im dajte jesť - jasná výzva do života každého učeníka, ktorý chce nasledovať Krista. Človek nemusí mať milióny, aby ju realizoval. Stačí jedno jablko, jeden úsmev pre druhého, jedno povzbudzujúce slovo, jedna minúta stratená pre záujem o toho druhého. Nie je práve pre tieto skutočnosti hladný človek dnešnej doby? A Ježiš je oblomný v tomto: Vy im dajte jesť!
A buďme si istí, že z tých našich maličností môže svojou mocou nasýtiť tisíce ľudí. Urobil to v dejinách mnohokrát, prečo by to neurobil znova-a-znova. Dokonca sa ešte zvyšilo.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář