Jdi na obsah Jdi na menu

Pohľaď na Krista

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

Pred nejakým časom som na dovolenke od jedného kňaza dostal otázku: “Načo stále myslíš? Si na dovolenke, treba vypnúť!” Poznáme to asi každý, keď neustále rozmýšľame nad tým: Čo nás čaká? Čo nesmieme zabudnúť? Čo nám treba ešte pripraviť?
Aj teraz každý z nás má hlavu plnú takýchto myšlienok. Je to naše kráčanie po vode problémov a rôznych situácií. Niekedy kráčame ponad a niekedy sa v nich topíme. Skúsme si dať oktázku: Čo sa s tým dá robiť? Priam nádhernú odpoveď nám dáva evanjelium:

Ježiš nasýtil zástupy chlebom a rybami. Aj keď predtým urobil mnoho zázrakov a rozmnožuje pokrm, otázka identity jeho osoby aj pre učeníkov zostáva stále nezodpovedaná. Jadrom vyššie uvedeného úryvku je teda predstavenie Ježišovej osoby, ale aj miesta, kde sa nachádza človek.

tramonto-sul-mare_14925899_300x533.jpgV tejto situácii je Peter predstavený ako opravdivý človek, ktorý kráča cestou života. Voda tu môže symbolizovať životné situácie človeka, problémy a ťažkosti, trenice doma či v zamestnaní, nedostatok materiálneho zabezpečenia… Teda životné okolnosti, v ktorých nevieme, čo robiť? o čo sa oprieť? čoho sa chytiť? Peter, povzbudený Kristom, chce vykročiť skrz túto cestu s odvahou.
Aj my sa niekedy podobáme Petrovi, ktorý s nádejou a odhodlanosťou vykročí na vodu. Ale niekedy sa podobáme Petrovi, ktorého táto voda, bez zázraku a pomoci zvonku, pohlcuje a my klesáme.

Našťastie nám Peter ukázal, ako kráčať po vode. Nesmieme byť fascinovaní alebo prestrašení silným vetrom či hlbokou vodou. Ale hľadieť na Krista, ktorý stojí na tejto vode. On má moc, ktorou nás chce posilniť, aby sme mohli kráčať po vode. A ak aj v pochybnostiach nás bude voda pohlcovať, vytiahne nás von znovu a znovu.

Uveďme si príklad: Často si vieme ospravedlniť našu neúčasť na sv. omši: návšteva prišla, vnúčence treba strážiť, zlé počasie, práca… Vtedy prežívame situáciu - či hľadieť na Krista a kráčať po mori alebo hľadieť do hĺbky mora a pomaly sa potápať. Predsa sú situácie, ktoré nás kňazov uistia, že je tu dosť uvedomelých kresťanov. Navštívil som jednu rodinu. Sedeli sme na terase a rozprávali. Na pozadí hralo katolícke rádio. V istom okamihu otec rodiny sa zastavil a hovorí: “Začína sa ruženec milosrdenstva, môžme sa pomodliť, veď to je len 15 minút a potom pokračovať v rozhovore.”
Svedectvá poukazujú, že je možné skĺbyť kráčanie cestou života s neustálym hľadením na Krista. Skúsme to.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář