Jdi na obsah Jdi na menu

Otáľanie verzus nedočkavosť

5. 8. 2015

Mali ste niekedy pocit, že vás Boh nepočuje alebo ignoruje. Koľkokrát kľačíme pred bohostánkom a odovzdývame mu svoje prosby a žalosti. Môže to trvať aj roky. A cítime sa, akoby nás Boh ignoroval.

V dnešnom evanjeliu máme vykreslený obraz kanánskej ženy, ktorá prichádza k Ježišovi s prosbou o uzdravenie jej dcéry, ktorú trápi zlý duch. Povieme si, je to adekvátna prosba. O to viac, že prichádza ku Kristovi, ktorý má moc to urobiť. On je Bohom, ktorý vyvádza človeka z neporiadku, ktorý bol spôsobený hriechom človeka. Ježiš akoby ju ignoroval. Evanjelium doslovne hovorí: “on jej neodpovedal ani slovo”. Dokonca učeníci ho presviedčajú: “Pošli ju preč…” Takýto postoj Ježiša nás môže nemilo prekvapiť. Predsa tento postoj nám predstavuje skutočnosť, že Kristus prichádza ku “strateným z domu Izraela”, ktorí predsa nachádzajú cestu viery. A nie je práve táto žena - Kananejčanka obrazom týchto ľudí.

Človek dokáže mnoho vecí - dostal rozum, aby rozmýšľal ako naplniť svoj život; dostal ruky, aby pracoval a zabezpečil svoj život. Predsa sú skutočnosti, ktoré sám nedosiahne. Bolo by omylom si myslieť, že všetko zlo, ktoré koná človek, ho môžeme odnaučiť konať. Alebo môžeme odstrániť zo svojho života všetko zlo. Príchod Mesiáša je dostatočnou skúsenosťou Boha voči neschopnosti a slabosti človeka. Napriek tomu, človek ťažko príjima túto skutočnosť. Je zvyknutý urobiť si všetko sám. Má dojem, že ak neprijme pomoc od druhého, bude naplno slobodný. A ak to sám nedokáže to jednoducho poprie alebo odignoruje.

Aj preto je silným obrazom pre nás prosba Kananejskej ženy o pomoc. A ešte silnejšia jej viera, ktorú chváli sám Ježiš. Totiž jej viera nezhasína Ježišovým mlčaním či negatívnou reakciou. Naopak ešte viac uverila v Ježišovu dobrotu. Ona od neho príjima milosť skrze tú silnú vieru. Teda nie je prosba-modlitba, ktorá jej prináša milosť od Boha. Je to viera, ktorá ju uschopňuje prijať milosť od Boha.
Naša viera musí byť silnejšia ako naša častá nedočkavosť alebo zklamanie z Božieho otáľania. Dokonca musí byť väčšia ako naše obmedzené priania. Totiž tieto priania sú časné alebo chvíľkové. A Boh nám chce dať omnoho viac. Aj preto tá cesta s Bohom je veľmi napínavá, dobrodružná a nepredvídateľná. Máme odvahu ju prijať?

Mt 15,21-28: Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář