Jdi na obsah Jdi na menu

K podstate viery

30. 8. 2015

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1023628714327666&set=pcbVedeli ste, že cez prázdniny sa konal v Galante “Tábor tradičnej omše” (teda tridentskej)? Jedná sa o slávenie sv. omše podľa predkoncilovej liturgie rímskeho rítu z roku 1962, ktoré povolil pápež Benedikt XVI. osobitnou Inštrukciou v roku 2007. Kňazi sa tam podľa všetkého mali “naučiť” správne slúžiť takýmto spôsobom liturgiu. Boh vzbudzuje rôzne duchovné cesty k jeho poznaniu a osobného vzťahu. Aj keď mám rád poriadok, osobne (hovorím vážne o mojom vnútornom prežívaní liturgie a vzťahu s Bohom) by som sa cítil počas takejto liturgie ako “väzeň rubrík a rituálov”.

Pamätáte sa ako skončilo evanjelium minulej nedele? Síce bolo zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia (dnešné je z Markovho), ale Petrova odpoveď na Ježišovu otázku: “Aj vy chcete odísť?”, bola silným vyjadrením viery: “Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.” Jeho vyznanie hovorí o tom, že Ježišove slová “sú Duch a život”. Ide o Petrovo svedectvo vlastnej skúsenosti s prítomným Kristom. Pochopil skrze svoje vyznanie podstatu Kristových slov, ktoré spočívajú v prijatí jeho osoby a jeho obety.
V dnešnom úryvku sa Ježiš dostáva do konfrontácie s farizejmi, ktorí nehľadajú osobný vzťah s Bohom a ani jeho poznanie. Ich náboženský život sa koncentruje okolo vonkajšieho prežívania náboženstva. Ich náboženský život nie je prejavom vnútornej túžby po Bohu, po jeho milosrdenstve a blízkosti. Ide skôr o túžbu po elegancii, presnosti, striktnosti a vonkajškovosti. Po ich kritike, že si učeníci neumyli ruky pred jedlom, prichádza Ježišova kritika a zároveň zamyslenie nad tým, čo je podstatné. Je pochabé škrupulózne dodržiavanie ľudských obyčajov a zároveň zabúdanie na milosrdenstvo.

Keby sme mali urobiť hitparádu hriechov, z ktorých sa najčastejšie spovedáme, iste by tam patrila: chýbajúca pravidelná návšteva bohoslužby, roztržitosť pri sv. omši, nedostatočná každodenná modlitba, poprípade nejaké to neslušné slovo či hádka. A odkiaľ sa berie v dnešnom svete indiferentnosť? posudzovanie? nečestnosť? slovné násilie? nevraživosť? nezodpovednosť? antipatia? Je to dielo iných?
Je to otázka na telo: Nie je postavená naša viera tiež na vonkaších rituáloch, pričom zabúdame na každodenné prejavy lásky, zodpovednosti, ohľaduplnosti? Skúsme si dnes zodpovedať na túto otázku. Pozitívna odpoveď nám otvorí priestor na mnohé zmeny v našom živote a konkrétne kroky na plnšie prežívanie povolania byť Kristovým učeníkov v dnešnom svete. Negatívna odpoveď otvorí dvere k ešte väčšiemu uvedomeniu si daru učeníctva, v ktorom - sme doteraz i v budúcnosti - svedčíme o Božej prítomnosti v našej každodennosti. Akým spôsobom a akou intenzitou - to závisí od rozdielnosti prostredia, úloh, charakterov nás všetkých.

 

Ďalšie zamyslenia k tomuto textu: Pravidlá života, Formácia,

Mk 7,1-8.14-15.21-23: K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“