Jdi na obsah Jdi na menu

Pokarhanie

7. 9. 2014

V piatok som cestoval po talianskych diaľniciach, na ktorých sa pravidelne dostanete do nejakej zápchy. Na istom úseku sme zrazu spomalili. Pretože nás obehli policajti, naša reakcia bola, že sa blížime ku nejakej nehode. Keď sme prišli k miestu nehody, na prekvapenie celej posádky, sa nehoda udiala v protiľahlom prúde. Zvedavosť vodičov, ktorí išli v rovnakom smere ako my, spôsobovala zápchu ja v tomto smere.
Pomyslel som si, že predsa len nie sme až takí egoisti, ako sa zvykne hovoriť. Problém je v tom, že sa stávame altruistami v nesprávnom čase. Keď máme byť altruisti veľmi radi sa stávame egoistami a pozeráme len na seba. Ale ak máme byť tak trochu egoisti, stávame sa altruistami všímajúcimi si všetko na tom druhom, zvlášť negatívne veci.

http://www.forzazzurri.net/napoli-verona-i-diffidati-azzurri/

Dnešné Evanjelium hovorí o pozornosti voči blížnemu. Kristus v ňom vysvetľuje o nadobúdaní správneho postoja voči zlyhaniam blížneho. Ide o dôležitú oblasť, ktorá pomáha vytvárať a umožňuje správne fungovanie kresťanského spoločenstva: ide schopnosť naprávať druhých, tzv. bratské upozornenie. Teda Ježiš nás pozýva zamyslieť sa nad naším postojom voči negatívnemu správaniu druhého človeka a nad spôsobom konania z našej strany. Schopnosť v láske privádzať blížneho ku správnemu správaniu.
Kristus predstavuje postup, ktorý sme pozvaní zaujať zoči-voči bratovi, ktorý sa voči nám prehrešil. Prvom rade je to napomenutie medzi štyrmi očami. Nasleduje pozvanie ďalšieho svedka. Posledný krok spočíva v sile samotnej komunity. Ak neprijme radu jednotlivca, ďalšieho svedka či celého spoločenstva stáva sa pre spoločenstvo cudzincom.

Sú dve veci, ktoré mňa oslovili na tomto evanjeliu:
Ad1) Cieľom takéhoto postupu nemá byť “zjazdenie” blížneho ale upriamenie jeho pohľadu na objektívnu pravdu. Východiskovým bodom pre takéto pochopenie každého napomenutia sú hľadanie pravdy a odpustenie. Spoznať pravdu môžeme na základe uvažovania a prítomnosti Ducha Svätého. Najlepším prostriedkom na uvažovanie je modlitba. Ak nám bolo ublížené, nezaobíde sa to bez odpustenia. Ako to Kristus vyjadrí v odpovedi na otázku, ktorú mu dá Peter následne: “Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?”
Ad2) Druhou skutočnosťou je sila nášho záveru. Slová: “Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi”, sú veľmi dôležité pre napredovanie spoločenstva. Neviem, či si niekedy uvedomujeme silu našich súdov voči blížnemu. Silu vysloveného priania alebo zlorečenia. Uvedomujúc si, že v pozadí našich slov začína pôsobiť Božie požehnanie alebo Diablove pokušenie. Svojím postojom zväzujme “ruky diablovi” ale rozväzujme “vrece Božieho požehnania” alebo opačne. Aj preto sv. Pavol v liste Rimanov vyzýva kresťanov: “žehnajte a nepreklínajte”.

Možno sa pýtate, ako môžem odpustiť a s láskou napomínať, keď mi bolo ublížené. Iste aj vo veľkých veciach: krádež, klamstvo, nevera, odmietnutie… Na usporiadanie spoločenstva je potrebné odpustenie ale aj napomenutie. Ticho je prejavom súhlasu. Ak rodičia mlčia nad hriechmi detí (pre tzv. pokoj v rodine) dopúšťajú sa sami hriechu. Ak napomínajú v afekte prináša to ďalší nepokoj. 

Na záver ešte skúsenosť z dnešného rána. Na ceste do farnosti (15 min) som kráčal popri žene, ktorá telefonovala so svojím mužom. V istom okamihu som počul slová: “Skús pochopiť, že chlapci pomaly rastú a potrebujú mať pri sebe osobu otca. Osobu otca so smerodajným a jasným postojom. A aby bol prítomný v ich živote. Ak to nechceš urobiť kvôli mne, urob to pre nich. Môj dojem bol, že to povedala s neskutočne pokojným a jasným hlasom, bez náznaku zlosti a nenávisti.

 

Mt 18,15-20: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“