Jdi na obsah Jdi na menu

Ešte vyčkaj

13. 9. 2015

http://www.francescatognoni.com/wp-content/uploads/2014/08/ripetSeptember je mesiacom nového pastoračného roka. Začínajú sa prípravy na birmovku, na prvé sv. prijímanie, katechézy, znovu sa rozbehnú rôzne stretnutia pre deti, mladých, nad Božím slovom. A ako vždy evanjelium nám ponúkne dôležitú Kristovu otázku, na ktorú možno počas tejto cesty nájdeme odpoveď. Prijmime ju ako možnosť, výzvu i zatrasenie.

Minulú nedeľu sme čítali úryvok, v ktorom Ježiš uzdravuje slepého - otvára mu oči, aby videl. Pýta sa ho jasne: “Vidíš niečo?”, jeho odpoveď bola jasná: “Vidím ľudí.” Neviem, čo konkrétne prebehlo tomuto človeku hlavou, ale mne by skrsla otázka: “Kto si, Pane?” Teda, pred kým vlastne stojím? Koho nasleduje tento zástup? A kto ma vlastne uzdravil? Paradoxne, takúto odpoveď prináša nasledujúca epizóda, ktorá začína kurióznou otázkou. Je to Ježišova otázka: “Za koho ma pokladajú ľudia?” Nie je to otázka zo zvedavosti ani otázka uistenia. Je to otázka predstavenia seba a svojej úlohy. Totiž, na tomto mieste po druhýkrát je Ježiš predstavený ako Mesiáš-Kristus. A to skrze vyznanie Petra: “Ty si Mesiáš." Túto informáciu priniesla len prvá veta Markovom evanjelia: “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.” (1,1). Teda Ježiš, tak ako slepému, otvára oči svojim učeníkom, aby videli pravdu o jeho osobe.

Týmto zjavením, Ježiš svojim učeníkom - teda aj nám - umožňuje prechod z povrchného a striedmeho uvažovania (napr. kresťanstvo ako morálka, ako rítus či ako filozofia) k podstate života viery. Začína otázkou na telo: “za koho ma pokladáte vy?” Vytvára priestor vytvorenia vzťahu. Nechce byť ktosi - anonymný. Nechce byť len nádej (keď už neviem kam v živote, aj Ježiško je dobrý), ani len nostalgia (spomienka na dobré časy, keď si aj pijak spomenie na to, že bol kedysi miništrantom), ani len zabudnutie (dobrý pocit, keď človek vojde do prázdneho a tichého chrámu, kde ani človek či okolie ho nevyrušujú), ani akási náplasť (na staré rany a hriechy, ktoré si my sami nevieme odpustiť). Chce byť Ježiš - Emanuel - Boh s nami. Boh na blízku, ktorý sa delí a participuje na mojom a tvojom živote.
Ježiš hneď predstavuje to, čo znamená “Boh s nami”. Aká je jeho úloha v našom živote. Vyjadruje to priamo: “Syn človeka musí mnoho trpieť…” a zároveň pozýva k nasledovaniu: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.” Kristus kráča ako prvý a učeníci sú pozvaní ho nasledovať. To bude ich a naše vyznanie viery. Teda nehovorme skôr: “Ty si Mesiáš”, ako s ním nevystúpime na kalváriu - miesto obety, obety nášho života. Ešte vyčkajme. Začleňme sa do nejakej skupiny (ktorú nám ponúka farnosť) a učme sa v spoločenstve, čo znamená niesť svoj každodenný kríž. Kríž sa tak stane našim darom pre tento svet a novým spôsobom lásky v tomto svete.

 

Mk 8,27-35: Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář