Jdi na obsah Jdi na menu

Hľadajúci

11. 9. 2016

http://4.bp.blogspot.com/-_bXNHmovQo0/Tcp81Kj6UxI/AAAAAAAAAH0/5iV tomto týždni vyšla kniha Posledné konverzácie, ktorá prináša rozhovor medzi emeritným pápežom Benediktom XVI. a Petrom Seewaldom. Na otázku: ako čeliť v rámci Cirkvi ťažkostiam a otázkam dnešnej doby?, emeritný pápež odpovedá: “Veľké zmeny? O čom vlastne hovoríme? Dôležité je dnes vytrvať vo viere. Toto považujem za našu najdôležitejšiu úlohu. Všetko ostatné je už len otázkou administratívy…” Potom pokračoval: “Podstatným nie je otázka: Čo je a čo nie je moderné? Dôležité je, aby sme ohlasovali vieru nielen v peknej a autentickej forme, ale naučili sa pochopiť ju a vyjadriť ju novým spôsobom adekvátnym pre prítomný okamih. Tým formovali nový štýl života.” Čítajúc tieto vyjadrenia emeritného pápeža sa rodí otázka: ako realizovať túto pravdu? Istú odpoveď prináša dnešný úryvok z evanjelia.

Pätnásta kapitola Lukášovho evanjelia nám ponúka tri obrazy. Ich protagonisti, napriek odlišným situáciám, sú spojení jedným pohybom: vychádzajú zo seba, aby hľadali toho-to, ktorý-čo sa stratil-o. Pastier necháva deväťdesiatdeväť oviec na púšti, aby hľadal jedinú, ktorá sa stratila. Žena povymetá dom, aby našla jednu drachmu-mincu, ktorá sa jej stratila. Otec vychádza oproti mladšiemu synovi, ktorý sa vracia; tak ako vychádza v ústrety staršiemu, ktorí sa odmieta vrátiť. Tieto tri obrazy, evanjelista Lukáš, uvádza slovami: “Preto im povedal toto podobenstvo…” Aj keď ide o tri príbehy, používa jednotné číslo. Akoby chcel dať najavo, aby sa na ich lepšie pochopenie čítali spolu. Čítajúci veľmi rýchlo objaví jednotnú dynamiku rozprávania. V prvom obraze je niekto, kto sa stráca vonku (ovca na púšti ďaleko od stáda); druhom sa stráca vo vnútri (minca v dome); v treťom sú to obidve situácie (prvý syn sa stráca ďaleko od domu, druhý syn otcovom dome).

Sú mnohé spôsoby, ako sa učeník môže stratiť. Môže sa stratiť vonku, ale i zostávajúc vo vnútri. Vo vnútri domu Otca, vo vnútri Cirkvi, vo vnútri komunity, vo vnútri prežívania horlivej a aktívnej vernosti. Napriek tomu, Boh hľadá a nachádza každého, či sa stratil vonku alebo vo vnútri. Dokonca to robí skôr, ako sa samotní učeník kajá. Práve táto skúsenosť stretnutia s hľadajúcim Bohom otvára človeka pre pravé prežívanie viery. Nechať sa neustále dotýkať hľadajúcim Bohom oživuje vieru a dáva jej nový charakter prežívania, adekvátny pre prítomný okamih.

 

Lk 15,1-32: K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář