Jdi na obsah Jdi na menu

Vernosť a milosrdenstvo

20. 9. 2015

http://www.santamariadellaneve.org/vacanze%20riflessione/tu%20saPočas tohto leta, pri návrate na Slovensko, som strávil 10 dní na horách. Pre tých, ktorým sa páči turistika, vedia veľmi dobre, ako je ľahké v lesoch stratiť ten správny smer. Motívy môžu byť rôzne: málo turistických značiek pri chodníčku, rôzne zaujímavosti popri ceste, nepozornosť, zahovorenie sa a nesledovanie cesty, vnútorné myšlienky. Keď sa stratíte a uvedomíte si to, ešte len vtedy vaše putovanie naberie na dobrodružstve.

Dnešný úryvok z Markovho evanjelia by sme mohli pomenovať: Nájdení na nesprávnej ceste. Pred sebou máme Ježiša, ktorý hovorí o kríži, o smrti a o zmŕtvychvstaní. Jeho rozhodnutie a vôľa sú totálnymi. Rozhodol sa darovať sa celkom človeku a zjaviť svoju lásku voči stvoreniu. Dvanásti v tom čase sa snažia podeliť si “fleky”, hádajú sa o výhodách, hovoria o “prioritách”. Ježiš tak predstavuje Božiu logiku a múdrosť, Dvanásti rozmýšľajú podľa sveta a vlastnej žiadostivosti.
Aj keď už nejaký ten rok trávia s Ježišom, počúvajú jeho Slovo, vidia jeho skutky - predsa žijú vo svete, ktorý svojou mentalitou a zmýšľaním formuje ich myseľ, srdce a túžby. Žijú v intenciách Sveta. Strácajú ten Boží smer a nájdu sa nesprávnej ceste. Ale Ježiš sa predstaví ako pravý Boh trpezlivý a milosrdný - sadá si, zvoláva k sebe Dvanástich a vysvetľuje problematiku, ktorá ich trápi. Necháva bokom svoje trápenie, ktoré je pred ním. Svoju pozornosť koncentruje na tých, ktorých má pred sebou. Znovu vysvetľuje, čo to znamená byť pravým učeníkom Božieho kráľovstva. Hovorí: “Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.” Byť ako ten posledný - ako dieťa. Niekedy to nechápeme, pretože dieťa v súčasnosti sa stalo stredobodom života a piedestál našich hodnôt.

Tak, ako apoštoli, aj my jeho učeníci stojíme pred dvoma dôležitými Božími aspektmi hodnými prijatia, aby sme nestratili tú “správnu cestu”. Ide o vernosť a milosrdenstvo. Krása vernosti “na vždy” - pri našich sľuboch (krstných, kňazských, manželských, rehoľných…) prináša realizáciu našej ľudskosti v každodennosti a je aj imitáciou Božej vernosti. A milosrdenstvo je len ďalším menom Boha, v ktorého veríme (dnes sa mnohí zamýšľajú nad väzbou milosrdenstva a pravdy, - boja sa, že pri prílišnom odpúšťaní zabudneme na pravdu). Ale pre kresťana Pravda je Boh a On je Milosrdenstvo. Pri preukázaní milosrdenstva sa tak prejaví pravda o biede hriechu a klamstva. Nenechajme mŕtve toto Slovo a jeho pozvanie. Buď podobný Bohu, ktorý sa skláňa s trpezlivosťou a vernosťou k človeku, ktorý sa našiel na nesprávnej ceste.

 

Mk 9,30-37: Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář