Jdi na obsah Jdi na menu

Počúvať

28. 9. 2014

http://blog.tagliaerbe.com/2014/01/non-ascoltare.html

Často počuť rodičov ako sa sťažujú na svoje deti: “Moje deti ma nepočúvajú!” Týchto rodičov sa zvyknem opýtať: “A vy počúvate svoje deti? Počúvate, aby ste ich chápali? Počúvate, aby ste ich nechali vstúpiť alebo nechali priblížiť k vášmu srdcu? To isté platí aj pre nás kňazov či biskupov vo vzťahu k laikom, keď lamentujeme, že ľudia naše kázne nepočúvajú a vypínajú pozornosť. Všetci potrebujeme najprv počúvať a potom hovoriť. Potrebujeme sa naučiť počúvať, aby sme pomohli druhému premiestniť jeho pohľad stále vyššie - k nebu.

Takýmto príkladom je pre nás všetkých Kristus. So svojou citlivosťou (nehovorím tu o citlivosti ako zavieranie si očí pred zlom, ale o vnímaní a poznaní objektívnej pravdy o človeku) voči tým, ktorí stoja pred ním. Až potom im odovzdáva Slovo pravdy - aj keď bolestné. Dnes to robí prostredníctvom podobenstva, v ktorom otec žiada synov, aby išli pracovať do jeho vinice. Na prvý pohľad veľmi jednoduché a jasné podobenstvo. Výzva k tomu, aby naše Áno bolo skutočné Áno, aby náš prísľub bol nasledovaný konaním.
Ale veľmi dobre to poznáme, že situácie nie sú až také čierno-biele, ako sa zdajú na prvý pohľad. Na lepšie pochopenie, pozrime sa, komu sú určené tieto Ježišove slová? Nie sú určené tým, ktorí nemajú záujem o Božiu vôľu; ktorí žijú pre svoje vlastné pohodlie; ktorým Desatoro nič nehovorí. Tieto slová, naopak, hovorí osobám, ktoré sú naplno zaangažované pre Božie dielo; tým, ktorí už realizujú Božiu vôľu; ktorí uvádzajú do života svoje Áno.
Začali veľmi dobre: povedali svoje Áno Bohu, prijali a zachovávajú prikázania (s najlepšou vôľou), ale v istom okamihu sa zastavili a odmietli ísť ďalej. Keď Boh k nim prehovoril skrze Jána Krstiteľa si zachovávajú neutralitu, nechávajú si odstup.

Každý z nás si vytvoril určitý koncept života, určitý plán, určitú víziu do budúcnosti. Má to svoje pozitíva a potrebu. Tým od života očakávame isté skutočnosti, realizujeme postupné kroky. Jeden z krokov je aj naše Áno Bohu (vyslovené pri krste, birmovke a iných udalostiach), realizované snahou prežívať život a vieru kresťana. Začali sme super, so všetkou vôľou a snahou. Ale v istom okamihu príde volanie Boha. Choď na to miesto, v tomto čase, pre tento dôvod či udalosť. Si potrebný pre napĺňanie Mojej vôle v tomto svete. Je to povolanie “skočiť” do nepoznaných vôd - manželstva, kňazstva, rehoľného života, služby v rôznych sférach, dobrovoľníctvo v rôznych oblastiach, nezištná služba… Ako odpovieme? Realizujeme aj v tom okamihu naše Áno, ktoré sme dali Bohu?
Tieto slová sú práve pre nás na zamyslenie. Neodmietnime možnosť prijať Bože volanie pre dobrodružstvo.

A ešte k prehĺbenie a pochopeniu slova neposlušnosť. Grécke slovo pre poslušnosť sa používa hypakuein, čo znamená poslúchať či pozorne počúvať. Pre neposlušnosť je to slovo parakuein, čo znamená počúvať zle, nepozorne, povrchne; teda počúvať bez pocitu záväzku alebo povinnosti. Jednoducho nenechať, aby Božie Slovo vstúpilo do srdca počúvajúceho.

 

Mt 21,28-32: Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

;)

(Maria, 28. 9. 2014 0:27)

Toto evanjelium casto pouzivam pri vychove nasich deti...a zabera to:)))