Jdi na obsah Jdi na menu

Manželstvo

4. 10. 2015

http://www.notizieprovita.it/wp-content/uploads/2014/10/matrimonDnes sa začína Synoda o rodine. Jej úlohou je zodpovedať na otázky, ktoré nám kladie dnešná doba a život v nej. Doba, ktorú dánsky filozof a teológ Søren Kierkegaard pomenoval ako “rozumovým, reflektívnym obdobím bez vášne”. Táto extrémna kritická miera reflexie nad všetkým tradičným “nevedie ku intenzívnemu konaniu, ale ku stagnácii a vyhýbavosti”. Následne ochromuje rozhodnosť ľudí s vášňou pre realizáciu dobra a nakoniec vedie k apatii bez náboja vitality. Táto nečinnosť vyvrcholí v implicitnej závisti, ktorej cieľ je zabiť “aktívnych blbcov”. Samozrejme, nezabúdajme, že takýto postoj potom treba podoprieť “výskumom verejnej mienky”, o ktorej už samotný Kierkeggard hovoril pred dvoma storočiami. Verím, že Duch Svätý, ktorý “vovádza do plnej pravdy”, umožní rozpoznať pravdu synodálnym otcom a objaviť to správne miesto (nie len kresťanskej) rodiny v dnešnej spoločnosti. Základom toho spoločenstva rodiny je istotne manželstvo medzi mužom a ženou, ktoré Boh posväcuje sviatosťou.

V čase, keď Ježiš vyučuje zástupy, pristupujú k nemu farizeji, aby ho pokúšali. Otázka je jednoduchá a jasná: “smie muž prepustiť manželku?” Takto položená otázka neodráža pravú povahu Mojžišovho nariadenia o rozvode. Je možné vytušiť, že v tých časoch, táto problematika bola veľmi diskutovaná a otázka mala za cieľ zistiť, aká je pozícia nového Rabbiho? Ako správny učiteľ, Ježiš chce pochopiť ich logiku, ich východiskové postoje, preto sa ich pýta: “Čo vám prikázal Mojžiš?” Nepopiera Mojžišove usmernenie, ale ho vysvetľuje. Ponúka pohľad za horizont úzkoprsého pohľadu na jeden konkrétny zákon, aby sa zahľadeli na celistvosť Božích prikázaní. A aby aj Mojžišov príkaz o rozluke začlenili do tohto horizontu. Tento Mojžišov príkaz prináša kniha Deuteronómium slovami: “Ak si muž vezme ženu a bude ju mať, a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč.” Tieto slová však nič nehovoria o tom, čo možno považovať za “odporné”? V čase redakcie slov evanjelia boli známe dve pozície voči tomuto posúdeniu. Škola rabína Shammaj hovorila o jedinom prípade - cudzoložstvo ženy. Tým ju chránila pre odvrhnutím. Chránila ju pred nestabilitou a sociálnou biedou, ktoré prichádzali po odluke. Druhá interpretácia pochádzala z rabínskej školy Hillel, ktorá považovala za dôvod aj maličkosť pre opustenie manželky (ako napríklad spálený tanier polievky). Spálený tanier symbolizoval jej nenaplnenie si úloh v rodine, za ktoré bola zodpovedná.
Ježiš sa však nenecháva vniesť do posudzovania. Ale poukazuje, že toto Mojžišovo nariadenie nebolo nikdy dôvodom konverzie človeka. Mojžiš to stanovuje pre “tvrdosť srdca”. Zároveň pozýva pozrieť sa na pôvodný Boží plán nad človekom: “Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu”. Človeku dal jasný dar rozdielnosti medzi mužom a ženou, ktorí sa prirodzene priťahujú ako dva protipóly magnetu a vytvárajú plnosť človeka: “budú dvaja v jednom tele”.
A tak zákaz rozvodu je postavený na prirodzenosti muža a ženy, ktorá hovorí, že boli stvorení jeden pre druhého. Tento vzťah bol chcený priamo Bohom a preto nemôže byť zničený človekom. Samozrejme, že je potrebné každý vzťah posudzovať osobitne. Je osobnou, ale aj spoločenskou tragédiou každý rozvod. Trápia sa rozvedení, trápi sa rodina, trápi sa Cirkev. Žiaden úsmev na tvári rozvedeného-rozvedenej nezahojí ranu na srdci, ktorú spôsobil odchod. Ktorá sa nehojí, ale neustále krváca. Žiaden nový otec či nová matka nenahradia neustálu prítomnosť toho vlastného, tej vlastnej. Božie milosrdenstvo a osobná konverzia môže zahojiť túto ranu. Aj posledné usmernenie Cirkvi ohľadom skúmania nulity manželstva je Božím darom a liekom, ktorá má umožniť nájsť pravdu o stave vzťahu medzi mužom a ženou.

Osobne čakám od Synody o rodine, že prekročí métu, ktorú definovala exhortácia Familiaris consortio a ponúkne inšpiráciu pre súčasné i budúce rodiny účinný spôsob prežívania a budovania vzťahu medzi členmi. Potrebujeme nového Ducha, aby zavial v tomto priestore. Ako to vyjadril včera vo večernej vigílii kardinál Angelo Banasco: “Túžime spoznať tento čas, ako situáciu, do ktorej nás Pán povolal žiť, veriť a ohlasovať jeho evanjelium. Nenechajme, aby lamentácie, únava alebo strach prevládli na úžasom, radosťou a odvahou. Aby nás analýza, ktorá je zviazaná s našim životným kontextom hlásajúci dynamiku neviazanosti na nikoho a nič, nezabrzdila v sprevádzaní mladých ku odvážnemu rozhodnutiu pre manželstvo a na ceste prvých rokov manželského života.”

 

Mk 10,2-16: Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář