Jdi na obsah Jdi na menu

Na ceste za šťastím

11. 10. 2015

http://digilander.libero.it/memoliy/immagini/felicita.jpgČlovek je tajomný tvor. Na rozdiel od mnohých zvierat, hneď od svojho narodenia závisí od druhých. Závisí od ich rozhodnutí; od spôsobu života ľudí okolo neho; okolitej kultúry a jazyka; času a priestoru, do ktorého sa narodí… Ešte väčším paradoxom je, že nedokáže prežiť ani jeden deň bez tejto pomoci iných. A v tomto priestore a čase realizuje svoje kráčanie po ceste, ktorá by ho mala priviesť k plnosti života, k plnosti šťastia.

Dnešná liturgia nám dáva kľúč poznania, ako dosiahnuť pravé šťastie. Ježiš je na ceste do Jeruzalema, na ktorej ho oslovuje istý človek. Ježiša nazýva nezvyklým titulom: “Učiteľ dobrý”, ktorý nepozná hebrejská tradícia. Jedine Boh môže byť nazvaný dobrý. Neviem, či použitie tohto oslovenia bola obyčajná lichôtka zo strany tohto človeka. Alebo vedomie, že dodržiavanie Zákona (ako to robí tento človek) a skutky (ktoré koná sám Kristus) evokujú, že človek môže byť definovaný ako dobrý. Ježiš však túto situáciu využíva na to, aby poukázal na podstatu ľudského šťastia. Chytá sa otázky: “čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?” Totiž ono sa nezískava iba ľudským výkonom - aj keď je podstatné (preto Ježišove slová: “Poznáš prikázania?”) - ale aj vnútornou slobodou zameranou na Boha. Ježiš, hľadiac láskavo na tohto človeka, mu hovorí: “Jedno ti ešte chýba.”
Ježiš tak svojim učeníkom zjavuje dve dôležité skutočnosti, ktoré sa skrývajú v jeho výzve voči tomuto človeku: “Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!”: 1) prvá spočíva v tom, že šťastie nie je niečo, čo môžeme očakávať po smrti. Je to stav človeka, ktorého život je zameraný na Boha a nasleduje Boha. 2) druhá spočíva v slobode voči časným veciam, skutočnostiam a zvyklostiam, ktoré sú len prostriedkom, aby sme kráčali v Božích šľapajách. Preto tá Kristova výzva k odpútania sa od bohatstva. Takto slobodný učeník dokáže zamerať svoj pohľad na druhých. Dôveruje zároveň Bohu, že sa o neho postará. Teda cíti zodpovednosť za šťastie iných, a Boh sa stáva zodpovedným za jeho šťastie.

Teda šťastie je neustála realizácia slobody - rozhodnutie zveriť svoj život do Božích rúk (láska voči Bohu), služby človeku, ktorý je predo mnou v tomto okamihu (láska k iným) a opúšťanie zameranie na seba samého (egoizmu a sebalásky). A tak pravé šťastie je cestou, ktorá smeruje k inému - k človeku a k Bohu.

 

Mk 10,17-30: Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku! Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 22. 10. 2015 16:19)

V tom je to tajomstvo i problém.
Vrcholným prejavom slobody človeka je akt, ktorým sa tejto slobody vzdá - a odovzdá ju Bohu.
1. tým preukáže, že je naozaj slobodný, pretože, keby ju nemal, tak by sa nemal čoho vzdať,
2. Boh mu ju vzápätí vráti v ticíckrát dokonalejšej podobe, pretože všetko čo máme my má aj Boh, ale Boh to má nekonečne dokonalé,
3. a tak, kto sa vzdá slobody a odovzdá ju Bohu - s čistými úmyslami - stane sa napokon v porovnaní s nami ostatnými mohokrát slobodnejší ako sme my.
Na moju adresu: napísať top nestačí, vedieť to nestačí, treba podľa toho konať.
Ešte jedna myšlienka:
Chápeme, že viera má svoju pasívnu zložku, ale chápame aj to, že má aj silnú konatívnu zložku, bez ktorej je tá pasívna zložka bezcenná?