Jdi na obsah Jdi na menu

Jednota človeka

19. 10. 2014

Možno teraz poteším alebo aj nepoteším tých, ktorí sú zástancovia, že biskupi-kňazi by nemali politikárčiť z kostolného ambónu. Na prednáškach z dejín politického myslenia prednášajúci profesor vetou z dnešného evanjelia: “Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu”, vyjadril podobné presvedčenie, že na kazateľnicu patrí Božie slovo - jeho ohlasovanie, jeho vysvetľovanie a povzbudenie k realizácii. Ale už pri tom povzbudení k realizácii môžu rásť mnohé otázniky na prepojenie života viery s verejným životom kresťana.

Ale poďme sa pozrieť bližšie na evanjelium, ktoré máme pred sebou. Farizeji a saduceji prichádzajúc k Ježišovi rátajú s Kristovou úprimnosťou. Alebo potvrdí, že je potrebné platiť dane cudziemu okupujúcemu štátu, a tak stratí obdiv tých, ktorí odmietajú rímsku dominanciu; alebo vyhlási, že táto daň je nedovolená a tak sa otvorí priestor udania u Rimanov za rebéliu proti Rímskej vláde.
vahy.jpgJežiš nie je hlava povstaleckého hnutia proti Rimanom: jeho učeník napĺňa vlastné povinnosti voči spoločnosti. Dajte svetu, čo patrí svetu. Je veľmi simbolická Ježišová žiadosť: “Ukážte mi daňový peniaz!” Oni ho majú hneď na porúdzi. Majú niečo, čo patrí Cisárovi. A mi máme mnoho vo svojich vreckách a vo svojom vlastníctve, čo patrí svetu. Toto pochopili aj prvotní kresťania.

Súčasne, títo kresťania napĺňajú svoje povinnosti voči Bohu. Teda platí aj “…čo je Božie, Bohu”. A čo patrí Bohu? Boli sme stvorení na Boží obraz, teda človek patrí Bohu. Svet nemôže vlastniť človeka - jednota človeka sa nalomí, ak človek sa nechá vlastniť týmto svetom.
Aj preto adorácia a kult patrí len Bohu a nijakej inej realite. Napríklad mučeníctvo je najviditeľnejším vyjadrením rezistencie kresťanov voči absolutistickým snahám politiky obsadiť miesto Boha. A tu sa nachádza odpoveď: Kedy kresťan má pozdvihnúť svoj hlas proti snahám politiky - cisára? Vtedy ak politika (v mene rôznych -izmov alebo demokracie) vstupuje do priestoru, ktorý je vyhradený Bohu. Ak si uzurpuje rozhodovať o veciach, ktoré Boh zadefinoval pri stvorení sveta: o živote, o človeku, o rodine… Keď prináša a vyžaduje plnenie rozhodnití, ktoré nabúrajú celistvosť a jednotu ľudskej osoby.

Teda z otázky rozdelenia ľudského rešpektu a úcty medzi Boha a sveta, Ježiš nasmeroval náš pohľad na plnosť a celistvosť života pred Bohom a svetom.

 

Mt 22,15-21: Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Prišiel čas

(Matulay, 19. 10. 2014 10:46)

Boj proti - osobitne - katolíckej cirkvi sa podľa mňa stupňuje - s tým, že jej likvidácia, respektíve ďalšie oslabenie je sofistikovane vedené cez likvidáciu rodiny ako zväzku muža a ženy,
stratégia je pritom jasná: zatlačiť kresťanov do ich chrámov, kde ich hlas nikto druhý nebude počuť,
je najvyšší čas upozorniť všetkých, či toto je ideál- zatlačiť kresťanov do kostolov,väčšinu ostatných do obchodných reťazcov - chrámov konzumu a riadenie spoločnsoti ponechať na tých čo majú miliardy? Tí budú spoločnsoť viesť kam? Aby sme žili dobre všetci, alebo aby oni zvýšili počet svojich miliárd? Nevidíme to okolo seba už teraz?
Podľa mňa je Cirkev až príliš ustráchaná - a zbytočne - nehovoriac o tom, že súper hrá toľko, čo mu dovolíme - multimiliardári, diablovi synovia budú do nás kopať, i keď sa budeme krčiť skromne v kúte ahrať mŕtveho chrobáka.