Jdi na obsah Jdi na menu

Politika

22. 11. 2015

politika.jpgKeď sa jeden z najväčších gréckych filozofov Aristoteles zamýšľal nad človekom, definoval ho dvoma pojmami, ktoré sa navzájom prelínajú a doplňujú. Hovorí o človeku ako o racionálnom zvierati (zoon logon echón) a o politickom zvierati (zoon politikón). Tým chcel vyjadriť dva dôležité aspekty ľudského života: na jedne strane je to racionalita, ktorá ho odlišuje od zvieraťa riadeného pudmi; na druhej strane vedomie toho, že je súčasťou väčšieho celku ľudského spoločenstva. Je to spôsob ako si človek usporadúva svoj život vo vzťahu s inými. Politika je umením realizácie hodnôt, ktoré si človek definoval ako cieľ svojho jestvovania. Či sú správne alebo nesprávne, stále naberú náboženský charakter - pretože nadobúdajú charakter plnosti. Skúste si predstaviť, čo sa stane s ľudskou spoločnosťou, keď takýmto cieľom sa stane samotná politika, alebo peniaze či iné. Asi si to netreba ani predstavovať. Modla (dominancia, nenásytnosť či iné) nahradí miesto, ktoré patrí Bohu - stanú sa náboženstvom. Náboženstvo, ktoré je schopné zničiť všetkých.

Kristus pred Pilátom silným obrazom vzťahu Boh - človek. Kristus je tu predstavený ako ten, ktorý prináša pravdu o človeku i o Bohu. Zjavuje Božiu nadvládu pred Rímskou mocou - Pilát je pozvaný počúvať Ježiša zjavujúceho pravdu, ktorá oslobodzuje každého človeka. Bez tohto načúvania Pilát zostáva otrokom klamstva. Slová Ježiša zjavujú pravdu o Božom kráľovstve, ktorá bola už vyjadrená v celom jeho verejnom účinkovaní. Je to posolstvo o tom, že Božie kráľovstvo nie je postavené na násilí a útlaku, ale na láske a službe. Táto pravda neprichádza od mocných tohto sveta ale od Boha, ktorý sa stal človekom, aby ju zjavil svetu. Pochopiť túto pravdu o Božej moci znamená pochopiť cieľ akéhokoľvek vzťahu medzi ľuďmi.

Každý z nás je neustále postavený pred otázku - sledovať to, čo je správne podľa zákona či kultúry (racionálne), alebo to, s čím sa vnútorne (morálne) stotožňujem. Aj preto štát nikdy nebude podporovateľom “výhrady svedomia”. Na druhej strane všetky “morálne veľké diela” vyrástli z vnútorného morálneho presvedčenia “malých a bezvýznamných ľudí”, ktorí často išli proti zaužívaným tradíciám a zákonom. Sú potvrdením slov samotného Krista: “moje kráľovstvo nie je stadiaľto”. Pretože láska Boha voči človeku, ktorá môže byť prežívaná medzi ľuďmi, sa nedá zaškatuľkovať do zákonov a noriem spoločnosti. Je stále nová a schopná vždy prekvapiť.

 

Jn 18,33b-37: Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 23. 11. 2015 8:13)

Toto je veľmi dobré a zásadné, mne z toho vychádza, že ateizmus neexistuje, človek má len dve možnosti: Buď sa klaniam Bohu, alebo modlám: moci, bohatstvu a pod. - aj jedno je viera aj druhé.

Každý človek je veriaci, buď verí, že Boh existuje, alebo verí, že Boh neexistuje. Nie je v silách človeka empiricky dokázať ani jednu z týchto dvoch zásadných hypotéz - to je možné iba pri modlách, pretože stvoriteľom človeka je Boh a stvoriteľom modiel je človel.

Re: Komentár

(Dominik, 24. 11. 2015 16:48)

Nie som filozof, ale opravdivý ateista by sa asi musel stať nihilistom, aby zostal verný svojmu presvedčeniu.