Jdi na obsah Jdi na menu

Viera a pochybnosti

11. 12. 2016

https://yogaintegratedscience.com/wp-content/uploads/2014/11/FAIKeď si otvoríme Katechizmus Katolícke cirkvi nájdeme vieru spojenú s troma skutočnosťami - Božou milosťou, rozumom a ľudským konaním. Nie je zvláštnosťou, keď pri uvažovaní nad ňou zabudneme na jedno z nich alebo upriamime len na jedno. Viera sa tak stáva obyčajným presvedčením, sociálnym konaní alebo zbožnou túžbou. Všetky tri poňatia sú oklieštené a chýba im jednotiaci prvok. Viera totiž nie je obyčajné presvedčenie, nie je ani sociálne konanie a nie je iba zbožná túžba - viera je totiž čnosť. Nesie v sebe silu Božieho daru, ľudského uvažovania a každodenného praktizovania. Preto v sebe nesie aj pochybnosti a duchovné búrky, ktoré prinášajú mnohé otázky.

Dnešné evanjelium začína otázkou Jána Krstiteľa. Otázka, ktorá predstavuje Jánove zaváhanie a pochybnosť v Ježišovej osobe. Otázka, ktorej odpoveď sa bude nachádzať v trojročnom Ježišovom účinkovaní. "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" Ide o otázku po Ježišovej identite. Ľudské generácie neprestanú ďakovať Jánovi za túto otázku. Ježiš nevyčíta Jánovi jeho pochybnosti. Ani nezačína žiadne teologické zdôvodnenia svojej identity. Pozýva k pozornému vnímaniu prítomnosti: “Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.” Čoho sa Boh dotkne, nadobúda nový život, uzdravuje sa a znovu rozkvitá.

A Ján v jeho očiach zostáva aj napriek tejto otázke “viac ako prorok”. Pochybnosti nezmenšujú vieru proroka. Podobne aj v živote každého kresťana - neexistuje viera bez pochybností. Viera ide ruka v ruke s otázkami, a Boh nás má napriek týmto otázkam rád. K viere a pochybnostiam sa tak pridá Božia dôvera v človeka. Teda prítomnosť Boha, ktorý prináša radosť, odvahu, nádej, otvorenosť, krásu života. Boh nikdy nesľúbil vyriešenie všetkých problémov sveta, napriek tomu človek môže prežívať nádej v jeho neustály dotyk. A Bohom posilnený človek sa môže stať jeho vysunutou rukou - malým Jánom Krstiteľom. V duchu slov Svätého Otca Františka: "Ak teda dokážem pomôcť čo len jedinému človeku, aby lepšie žil, už to stačí na zdôvodnenie nasadenia môjho života. Je krásne byť verným Božím ľudom. A plnosť dosahujeme, keď zbúrame steny a naše srdce sa naplní tvárami a menami!”

Mt 11,2-11: Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 11. 12. 2016 9:50)

Veľmi inšpiratívna definícia viery - Boží dar, uvažovanie a každodenné praktizovanie a opačne - nie je len obyčajným presvedčením, sociálnym konaním a zbožnou túžbou.
Preto ani sociálne konanie nemôžeme automaticky považovať za dostatočnú podmienku spásy (aj keď môže byť), pretože tak znižujeme spásu na obchod medzi Bohom a nami inak povedané o spáse rozhoduje Boh a nie my.

Re: Komentár

(Dominik, 12. 12. 2016 13:41)

Častá chyba spočíva v chýbajúcej jednej alebo dvoch dimenzií. :-)