Jdi na obsah Jdi na menu

Radosť

14. 12. 2014

http://www.greenreport.it/wp-content/uploads/2013/10/felicità.jpV Ríme je známa Piazza Navona aj tým, že sa tu počas decembra konajú Vianočné trhy. Aj preto som sa jeden večer vybral trochu zažiť atmosféru rímskych vianočných trhov. Na moje prekvapenie na námestí bolo sotva 10 stánkov s hrami o plyšové hračky. Ako som sa na druhý deň dočítal na internete: pre niektorých kríza a pre niektorých reakcia na obmedzenia dané Magistrátom mesta. A tak Piazza Navona zostala prázdna a tajuplne smutná. Miesto (pred)Vianočnej radosti zostáva tento rok nenávratne v pase. A tak som si položil otázku: Nekladieme my ľudia svojimi rozhodnutiami polená pod nohy skutočnej RADOSTI?

Tretia adventná nedeľa nás pozýva k nádeji a radosti. Dnešné evanjelium ponúka odpoveď na otázku: Čo prináša pravú radosť do srdca človeka.
Ján prijíma kňazov a levitov poslaných z Jeruzalema, ktorí majú zistiť jeho identitu. Ján si je vedomí odpovede na túto otázku: “Ja nie som Mesiáš” a ani Eliáš či iný prorok. Na ich otázku: “Kto si?”, jasne odpovedá: “Ja som hlas volajúceho na púšti.” Mohol sa nechať uniesť vášňami a ambíciou. Prečo neprijať na seba pozíciu proroka? Veď nakoniec aj Ježiš neskôr povie o ňom, že on je Eliáš dokonca viac ako prorok.
Týmto svojím postojom ale všetkých Kristových učeníkov pozýva k jednej podstatnej skutočnosti pred Bohom: uvedomiť si svoju vlastnú ohraničenosť. Ale pozor: toto poznanie ohraničenosti nevedie učeníka popieraniu vlastnej osoby, ale vedie ku príležitosti stávať sa opravdivo slobodným človekom, ktorý prijíma Boha, čo sa rodí do jeho sŕdc. Iba skrze poznanie, že nemáme v sebe odpovede na všetky otázky života, dostávame sa do pozícii hľadajúceho človeka. V tejto pozícii sme pripravení nájsť Boha a súčastne aj našu pravú identitu človeka vo vzťahu k Bohu a človeku.

Život v tomto svete nám pripomína naše limity. Falošné prísľuby bohatstva a globálneho rastu sa pod zorným uhlom týchto ľudských limitov javia v skutočnosti ako malicherné: pretože každý ľudský projekt, aj ten najvznešenejší, má alebo bude mať niečo dočinenia s ľudským egoizmom mnohých už bohatých, ktorí sú opantaní závislosťou na moci a na peniazoch, a ktorí spôsobujú a budú spôsobovať nespravodlivú chudobu a nedostatok mnohých. Toto je realita limitov ľudskej osoby. To si najviac uvedomí človek v kríze, zvlášť pominuteľnosť spôsobu svojho života. Ako to vyjadril ruský spisovateľ Dostojevskij v bolesti sa pravda stáva stále jasnejšou, preto aj bolesť a utrpenie sú nevyhnutné pre každú širokú dušu a hlboké srdce.
Do tejto situácie vstupuje pozvanie k radosti. Radosť, ktorá nie je prejavom emócií. Je gestom vôle a rozhodnutia. Je možné radovať sa aj s námahou a ťažkosťami. Je možné sa radovať, pretože máme prístup k opravdivému šťastiu: k Bohu.

 

Jn 1,6-8.19-28: Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 15. 12. 2014 8:56)

Je to presne tak. Boh nám dal slobodu a tým pádom aj slobodu konať dobro i konať zlo. Obviňovať Boha, za to, že dovolí zlým ľuďom konať zlo, a väčšinou okamžite a viditeľne nezasiahne je nepochopením princípu slobody. Zároveň je nedostatkom dôvery v Boha, pretože on sa vysmievať nedá a každého odmení podľa zásluhy. Preto aj sny o spravodlivosti na Zemi sú a zostanú len snami, utópiou.