Jdi na obsah Jdi na menu

Rodina a láska

21. 12. 2014

Na jednom stretnutí s mladými som im dal otázku: “Aká vlastnosť je charakteristická pre človeka?” Odpovede boli rôzne. Niekto povedal: sloboda, niekto láska, iní sa prikláňali k uvažovaniu. V istom okamihu zaznela odpoveď, ktorá sa mi veľmi páčila: budovateľ. Buduje stále viac, akejkoľvek cene a na každom mieste. Buduje veci materiálne (domy, fabriky…) ale aj duchovné (rodinu, kariéru…).
rodina.jpgBudovať sa stalo ľudským “habitas”, ktorý nás približuje Bohu - Stvoriteľovi. Ale ľudský motív tvorenia je iste odlišný. Človek buduje pre vytvorenie prostredia istoty. V dejinách ľudského budovania vidíme márnosť mnohých ľudských projektov. Tieto dejiny tiež učia, že osobnosti, ktoré zostanú pozitívne hodnotené v histórii (s ich objavmi, prínosmi pre ľudstvo, dielami dobra), boli tie, ktoré zanechali projekty osobnej istoty a vybrali sa smerom k neznámemu dobrodružstvu. Ale toto ich nasmerovanie nikdy nebolo neuvážené vrhnutie sa do nezmyselností. S múdrosťou a entuziazmom sa vybrali iným smerom, ako im diktoval egoizmus.

Evanjelium 4. Adventnej nedele prináša takéto uvážené rozhodnutie žiť pre niečo viac ako je to “moje” v živote Márii. Evanjelista Lukáš nám túto správu prináša prostredníctvom rozprávania-narácie, ktorým si nekladie otázku “Ako sa to stalo?” ale otázku “Čo sa stalo?”
Márie prežíva hlbokú skúsenosť prítomnosti Boha. Boh, ktorý prichádza do života človeka, ktorý ho hľadá. Toto nie je slepá náboženská senzácia či sentiment. Je to reálne skúsenosť stretnutia s Bohom. Uvážená a premyslená.

Pre nás ľudí sa tu skrývajú dve dôležité skutočnosti, ktoré prijímajúc ich zmenia náš život. Tá prvá je: Boh napĺňa svoje prisľúbenia. Toto poznanie je veľmi silné, zatrasie s každým. S dobrým i zlým, veriacim i neveriacim, optimistom i beznádejným…). Boh je verný. Tá druhá spočíva v poznaní, že: Boh toto nenapĺňa bez zaangažovania človeka (je tam Mária, Jozef, Alžbeta, Zachariáš…). Boh sa nehanbí zohnúť sa k človeku a svoje dielo koná aj prostredníctvom ľudí. Pozrite sa na neskutočnú Božiu pokoru: “Boh vstupuje do sveta cez pravú lásku dvoch mladých a zaľúbených snúbencov, ktorí sú pripravení založiť si rodinu.” Krásne a pravdivé slová, ktoré popisujú skutočnosť, cez ktorú Boh vstupuje do sveta: láska a rodina. Nie je tragédiou, že chceme tieto dve skutočnosti zabiť sexuálnou výchovou a rôznymi degradáciami pravej a ucelenej rodiny?

 

Lk 1,26-38: Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář