Jdi na obsah Jdi na menu

Pravda o živote

3. 5. 2015

http://isoladipatmos.com/wp-content/uploads/2014/11/togliere-masSkúsme si dnešný deň lepšie všimnúť dve dôležité pravdy o živote, o ktorých veľmi dobre vieme, ale bránime sa ich prijať. Sú to dve skutočnosti previazané jedna s druhou. Tá prvá sa týka dôležitosti skúšok, námahy, choroby lebo momentov, keď sa cítime takpovediac “pod psa”. Tá druhá sa dotýka našej reakcie zoči voči týmto skutočnostiam. Teda ľudskému postoju odmietnutia životnej pravdy, že potrebujeme pomoc zvlášť v týchto situáciach.

Ježiš túto - pre mnohých - nepríjemnú pravdu o živote vysvetľuje obrazom veľmi dobre známym pre každého vinohradníka. Aby vinič priniesol úrodu, je potrebné ho v pravý čas poriadne prerezať. Pohľad na túto činnosť sa zdá na prvý pohľad drastický. Je však nutná, aby všetka energia a výživa smerovala do výhonku, ktorý prinesie v budúcnosti úrodu.
Aby spoločnosť i jednotlivec prinášali úrodu je potrebné v pravý čas urobiť “prerezanie”. To, čo sa na prvý pohľad zdá nepríjemné a bolestné, sa stáva požehnaním. Ide o formáciu človeka. Upriamenie jeho pohľadu i jeho energie na to, čo je podstatné. Aby tak svojou činnosťou prinášal požehnanie. Je to nutná činnosť, voči ktorej sa často ohradzujeme a rebelujeme. Človek ťažko znáša námahu a pády, ktoré sú prejavom limitovanosti, konečnosti bytia.
Druhá časť jeho pravdy spočíva v tom, že Boh nás pozýva, aby sme sa vymanili z predstavy sebestačnosti. Nie je ponížením človeka, ak prizná, že v sebe samom nenájde odpovede na všetky otázky života. Že hľadá pomoc pri odhaľovaní týchto odpovedí po podstate. A ako prízvukujú slová Krista - v Bohu môžeme nájsť odpovede, ktoré nás nasmerujú k plnosti. Byť zakorenený tak znamená upriamenie svojej pozornosti na zdroj života.

Pred časom som videl film American History X, príbeh o prázdnote života nenávisti voči “inému, odlišnému”. Nachádzalo sa v ňom silné svedectvo jedného učiteľa, ktorým prehovoril do duše jedného životom sklamaného muža: “V mojom živote bol moment, kedy som obviňoval ľudí, Boha za všetok žiaľ, utrpenie a všetky zlé veci, ktoré sa mi stali. Obviňoval som každého. Nedostával som odpovede na tieto výčitky, lebo som kládol nesprávne otázky. Musíš klásť správne otázky. Napríklad ako: Urobili tvoje skutky, ktoré si urobil v minulosti tvoj život lepším?”
Možno pravý moment na zodpovedanie na túto otázku.

 

Jn 14,7-14: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 10. 5. 2015 9:53)

Zlé veci sa nám musia stávať:
1. sú to následky našich zlých rozhodnutí a tie sú dôsledkom našej slobody a omylnosti
2. iba v bolesti rastieme ako osobnosti
3. Boh to, čo vyzerá na prvý pohľad ako zlé, vie premeniť na dobré