Jdi na obsah Jdi na menu

Centrum týždňa

7. 6. 2015

http://www.intemirifugio.it/wp-content/uploads/2014/12/fiorediffPočas jedného kongresu sa prítomní spýtali jedného teológa, ktorý hovoril o pastorácii mladých: “Prečo veriaci prestávajú chodiť do kostola.” Zamyslel sa a s vážnou tvárou hovorí: “Asi to nie je správna otázka. Oni presťávajú chodiť, pretože už nie sú veriaci. Prestali veriť, preto Eucharistia im už nič nehovorí.” Niečo v jeho vyjadrení predsa len bude. Síce dôvodov na zahalenie tejto pravdy bude mnoho: nemáme čas; máme mnoho povinností; dokážem byť dobrý aj bez omše; nič mi táto ceremónia nehovorí… Totiž jedine veriaci vie vychutnávať moment stretnutia s Bohom. Vytratí sa viera, vytratí sa túžba Bohu ďakovať.

Dnes v Taliansku sa slávi úžasné Tajomstvo Kristovej prítomnosti (reálnej, aktuálnej a spásnej) v Eucharistii (chlieb života na cestu pútnika na tejto zemi). Toto tajomstvo sa realizuje v momente, keď sa kresťania schádzajú na vzdávanie vďaky za jeho dielo vo svete (slovo Eucharistia totiž pochádza z gréckeho slova eucharistein - vďakyvzdávanie).
Ak viera sa stáva vlažnou, redukovanou dokonca vyprázdnená či vytratená aj Omša sa stáva námahou, ťarchou, nepochopiteľnou. Ale aj učeník verí, že Kristus - Učiteľ je prítomný všetko sa mení. Nezáleží ani na jednoduchosti miesta (môže to byť jednoduchá kaplnka, ošarpaný kostolík či znovuobnovená katedrála) či na jednoduchosti ľudí (plný či prázdny kostol, známych či neznámych, sympatických či nesympatických). Svätá omša sa stáva centrom týždňa a v nej slávené Slovo je oživované počas práce, oddychu či štúdiu.

Takýto centrálny moment stretnutia mení spôsob myslenia a realizácie života človeka. Často mi hovoria: “Otče, ale rozmýšľaš celkom ináč, ako to chodí vo svete.” Tieto slová beriem ako vyznamenanie. Sú to slová, ktoré povzbudia človeka, ktorý sa rozhodol kráčať cestou Evanjelia a nie cestou Sveta. Skúsme to, je to cesta radosti a pravého života.

 

Mk 14,12-16.22-26: V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, učeníci povedali Ježišovi: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedalim: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 8. 6. 2015 4:16)

Presne tak: každý z nás by sme so z teba mali vziať príklad - prestať rozmýšľať tak, ako to chodí vo svete - pretože tento svet nie je naším vzorom.
Jedine tak - alebo aj tak, sa dostaneme k tomu, že na jednej strane budeme brať realitu ako je, ale zároveň si aj budem vedomí toho, že to je realita odrážajúca sa v krivých zrkadlách - prestaneme ju ako realitu akceptovať tak rozmýšľať inak ako to chodí vo svete by sa mohlo pre nás stať meradlom (Božej) pravdy.

Re: Komentár

(Dominik, 8. 6. 2015 7:37)

Zo mňa si príklad brať netreba. Ja len robím, čo môžem. Ale z Božieho slova a tajomstva to hej. Teda nehrať hru, ktorú nám neustále núti svet, a začať hrať tú Božiu...