Jdi na obsah Jdi na menu

Príbeh písaný Bohom

25. 12. 2015

http://disegni.qumran2.net/archivio/7271.jpgNajkrajšie príbehy píše sám život. Aj preto v pozadí každého dobrého spisovateľa nájdeme jeho osobnú skúsenosť a schopnosť pozorovať dianie okolo seba. Človek sa veľmi rýchlo preje vyšperkovaných nereálnych príbehov, nepreje sa však svedectva ľudí okolo seba. Nikdy sa nepreje udalostí, ktoré zasiahli jeho život. Vždy bude znovu živo prežívať radosť, smútok, hnev pri spomienke na udalosť, ktorá vstúpila do jeho srdca. Ešte aj príbehy z klasických rozprávok sú “len” odrazom reality života.

Dnes otvárame ďalšiu kapitolu príbehu, ktorý v ľudských dejinách píše sám Boh. Je to stále ten istý príbeh, ktorý sa započal už pri stvorení sveta. Vtedy, keď sa Boh rozhodol “mať mimo seba niekoho, koho by mohol milovať svojou bezhraničnou láskou". Avšak kapitola, ktorú začíname čítať-prežívať, rozpráva o novej Božej radosti. Boh Otec prežíva radosť, pretože "konečne má mimo seba niekoho, kto mu dokáže opätovať túto jeho lásku”. Nie je to iba Boží Syn, ktorý zostupuje na zem a stáva sa človekom. Touto schopnosťou sme všetci obdarovaní prostredníctvom Jeho príchodu na Zem a jeho darom vykúpenia. Tak človek v tomto príbehu nie je nemý pozorovateľ v rukách “osudu”, ale aktérom, ktorý tento príbeh vytvára spolu s Bohom.

Evanjelista Ján začína tento príbeh nevšedným spôsobom. Namiesto toho, aby vyrozprával, čo sa udialo, medituje nad týmto tajomstvo. Prostredníctvom svojho hymnu na Slovo, ktoré vstupuje do sveta temnoty, umožňuje každému vstúpiť do prežívania tohto tajomstva. Nie len počúvať, ale vstúpiť do príbehu Božieho Slova, ktoré sa ponúka človeku a túži byť ním prijaté. Túži sa stať svetlom, ktoré chce dať ľudským plánom a projektom ešte plnší zmysel. Chce sa stať Svetlom, ktoré chce osvietiť kroky človeka. Slovom, ktoré chce vysvetliť ľudský život. Vtelenie Božieho Syna pre Jána nie je obyčajnou minulou spomienkou, o ktorej treba rozprávať. Je to udalosť, ktorú treba neustále prežívať.

A tak Vám prajem aktívnu spoluúčasť na tejto tvorivej Božej činnosti. Aby jeho Slovo a jeho Svetlo Vás neustále sprevádzalo a ceste života. Aby každý z nás urobil ten najdôležitejší prechod: z rítu k životu, od sviatosti k správaniu, od slávenia udalosti k prežívaniu rozhodnutí, ktoré závisia od nás.

 

Jn 1,1-18: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář