Jdi na obsah Jdi na menu

Jadro životnej púte

12. 6. 2015

http://www.materpellegrinaggi.it/wp-content/uploads/2014/07/MomeKoľkokrát som dal otázku ľuďom: “Aký je zmysel ľudského života? Prečo my ľudia žijeme na tu na tejto zemi? Veď bez nás by tu bol raj. A predsa Boh nás tu chcel.” Viete aká je reakcia? Mnohí sa zháčia a priznajú, že nad tým nikdy neuvažovali. Iní sa rozplačú a priznajú tragickosť svojho života bez vedomia zmyslu. Iste by bolo aj mnoho takých, ktorí by mi dali hodnotnejšie predstavy ako sú skončenie školy, mať dobrú prácu, založiť si rodinu, kúpiť auto či dom… Nebude asi ľahké odpovedať na otázku, ktorou si lámu hlavu filozofi od kedy začal človek myslieť.

My kresťania nachádzame odpoveď v srdci Boha - tam je jadro evanjelia, podstata Boha a srdce kresťanského posolstva. Kristus nám toto tajomstvo v plnosti odhalil. Práve slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho nám odhaľuje obrovskú pravdu: v strede života, viery, myšlienok a púte učeníka je Láska Boha. Nie je to teológia či filozofia, ani presvedčenie či etika, ale je to Láska. Tá, ktorá sa prejavila pri stvorení sveta, počas dejín Božej starostlivosti o človeka a hlavne pri vykúpení človeka. Láska, ktorá chce ovládnuť celého človeka a pozvať ho k neustálemu obráteniu. Dnešná slávnosť chce upriamiť náš zrak a našu vieru na mieru, ktorou nás Boh miluje.

Každý z nás má svoju predstavu o Bohu - je to mix našej skúsenosti, nášich dejín, našich konkrétnych vzťahov, radostných a bolestných. Toto všetko ovplyvnilo naše chápanie Boha. A ono sa neustále mení, pretože do nášho života vstupujú ďalšie a ďalšie skúsenosti. Kristus nám odhalil pravú tvár Boha - Otca, ktorý čaká márnotratného syna. Dokonca posiela svojho vlastného Syna, aby išiel hľadať toho, ktorý sa stratil. Srdce Syna sa stáva lekárom ľudského srdca. Každého z nás ešte čaká dlhá cesta aspoň čiastočnému pochopeniu tejto nesmiernej lásky Boha voči človeku.
http://www.francescoamato.com/blog-source/wp-content/ElderPaisioKeď Svätý Otec vyhlásil túžbu zorganizovať Rok milosrdenstva, na druhý deň vyšli v talianskych konzervatívnych denníkoch titulky v duchu “Troppa grazia, Santo Padre!” - “Veľa milosti, Svätý Otče!” Otázka, ktorú zdieľajú mnoho konzervatívnych kresťanov: nepotrebuje svet obnoviť poriadok a spravodlivosť? Veď o tom bolo naše slovenské referendum, boj za spravodlivosť a normálnosť. Možno sa musíme aj my v konzervatívnych kruhoch učiť tejto Božej ceste - ceste lásky, pretože ona je jadrom - srdcom Boha. A chce sa stať jadrom ľudskej životnej púte.

 

Jn 19,31-37: Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 14. 6. 2015 10:19)

Aký je zmysel môjho života? - etapy u mňa:
1. Najprv som sa nad tým nezamýšľal.
2. Keď som sa nad tým zamyslel, tak som žiadny zmysel svojho života nenašiel - jedine snáď v tom, že som priniesol na tento svet viac zla ako dobra - dosť ma to iritovalo - sklamal som Boha, i svojich najbližších.
3. Prijal som svoje nedostatky i chyby i sklamanie zo seba samého - som len obyčajný veľmi priemerný človek i kresťan, nič moc, preto je logické, že som prispel k rozšíreniu zla ale i dobra - v akom pomere to nie je môj problém - len jeden je sudca.
4. Práve v tom bol aj zmysel môjho života. V účasti na Božom diele. Bez môjho prispenia by bolo na Zemi ( v spoločnosti) menej zla ale i dobra - inak povedané menej života. Boh mal dve možnsoti - nechať všetko v podobe raja - alebo podnietiť niečo, čomu hovoríme spoločnosť - a v nej už musí byť aj dobro i zlo - pretože ony sú aj súčasťou slobody.
5. Z uvedeného vyplýva, že každý z nás je na tomto svete preto, lebo tu má svoje úlohy a dovtedy, kým ich má.
6. Či o nich vieme, či ich plníme vedome, alebo nevedome, už možno ani nie je podstatné. Napríklad ja som tumožno ešte stále, lebo sa mám venovať svojej manželke, možno 8- mesačnej vnučke, možno študentom a možno mám aj vypisovať takéto viac či menej nezmyselné komentáre.