Jdi na obsah Jdi na menu

Dôležitosť spoločenstva

caravaggio--doubting-thomas.jpgČasto uvažujem nad tým, prečo sa svet bojí Kristovej cirkvi. Prečo sa bojí ľudí, ktorí si neustále uvedomujú svoju slabosť a hriešnosť. Ak odpíšem nadprirodzený charakter tohto spoločenstva - nemyslím, že ateistický svet verí v Božiu prítomnosť a milosť v tomto spoločenstve - zostáva mi aspekt vyjadrený v dnešnom úryvku z evanjelia.

Keď sa Ježiš zjavuje učeníkom prvýkrát, Tomáš nie je prítomný. Evanjelista Ján to nevysvetľuje, pre prvotnú cirkev to nie je podstatné. V centre jeho pozornosti je otázka: Prečo ostatní desiati apoštoli sú zídení v tú hodinu? Zbrklá odpoveď by bola: “zo strachu pred Židmi”. Hlbšiu odpoveď nájdeme v predchádzajúcich riadkoch - je to svedectvo Márie Magdalény, ktoré desiati prijali a Tomáš nie.

Tomáš je ikonou človeka, ktorému nestačí svedectvo jedného človeka. Avšak následne sa dozvedáme, že mu nestačí ani svedectvo spoločenstva Cirkvi: "Ak neuvidím ... a nevložím ..., neuverím”. Chýbajúca viera v slovo, ktoré pochádza zo spoločenstva Cirkvi. Chce sa osobne presvedčiť o pravdivosti tvrdenia. Pán sa mu zjavuje uprostred ostatných - teda nie súkromným spôsobom - ale v momente, keď príjme pozvanie byť jeden zo spoločenstva. Participovať na udalostiach. Nezabúdajme (zvlášť, keď prežívame krízu viery), že kresťanská viera je vždy skúsenosť a udalosť komunity. Nesie v sebe krásny rozmer spoločenstva, vzájomného povzbudenia v trápeniach a radostiach, v slabosti a sily. Toto je sila spoločenstva, uprostred ktorého sa zjavuje Kristus, a ktorého sa svet bojí.

 

Jn 20,19-31: Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář