Jdi na obsah Jdi na menu

18. 3. 2010

Text evanjelia 5. pôstnej nedeľa nás privádza k zamysleniu nad stavom človeka, v ktorom sa nachádza každý hriešnik. Človek prichytený pri čine. Vo vnútri plný výčitiek, vonku množstvo krvilačných žalobcov a neúprosný i odsudzujúci zákon. To bola skúsenosť úbohej ženy, ale i skúsenosť každého hriešneho človeka. Kto zažil skutočnú hĺbku a tvár hriechu, zažil i tieto pocity: odsudzovanie inými a výčitky svedomia.

ObrazekPred nami sa odohráva tradičný súd: Žena postavená uprostred a okolo nej stojaci žalobci. Toto miesto ju izoluje od ostatných. Žalobci žiadajú trest ukameňovaním. Podľa Mojžišovho zákona bežný trest za cudzoložstvo.
Reakcia Krista: píše po zemi – symbolický úkon. Niektorí exegéti to pripodobňujú slovám Jer 17,13: „Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána.“ Podľa tohto výkladu je píšuca ruka znamení súdu. Ale ten pravý význam spočíva v čakaní. Čas, kedy sa pozornosť upriamuje z hriešnej ženy na hnev „spravodlivých“ žalobcov. Tí, ktorí chcú súdiť sú zrazu postavení pred súd. Po uvedomení si situácia, utekajú sa skryť (ako Adam s Evou, ktorí si uvedomili že sú nahí).
Nakoniec tu zostáva len Ježiš a hriešnica. Jeho slová chcú ženu priviesť v poznaniu, že ju nikto nedosúdil a neodsudzuje. A toto sprostenie viny volá k zmene života.

Postoj Krista je nádherný: Odsudzuje hriech ale nie hriešnika! Na rozdiel od nás ľudí, ktorí to často pomiešame. Nepodlieha citom, mlčí a čaká – aby poskytol čas k uvažovaniu tým, ktorí už majú kamene pripravené.
Po jeho slovách smrť ustupuje a razí nový život. Tak ako ona bola blízko Krista, aj my potrebujeme sa postaviť pred jeho tvár. Postaviť sa so srdcom na dlani – neutiecť, či neschovať sa. On dáva odpustenie a novú šancu. Tento dar odpustenia je veľkým záväzkom. Choď – nezostávaj ležať v prachu svojho hriechu, v minulosti. Boh ťa nestvoril, aby si bol väzňom smrti a temnoty. Tragické nie je totiž padnúť, ale zostať ležať! Každému Kristus hovorí: „Choď a viac nehreš!“ Ty čo si bol otrokom, stal si sa slobodným v Kristovi.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Čo je pravda ? Stačí keď priznáme hriech ?

(Peter, 7. 11. 2012 21:38)

Páčilo sa mi nedávne vyhlásenie jedného kňaza, ktorý na súčasné otázky o hriechu priamo v cirkvi (pedofília niektorých kňazov, znásilnenia a pod.), povedal priamo - prirovnal cirkev k lesu, že keď les rastie tak nikto sa až tak oň nezaujíma, lebo rastie potichu v skrytosti, len vieme že je, ale keď strom v lese padá je to počuť a každý sa pozastaví a tak je to aj keď tak povediac padne - zhreší niektorý kňaz či reholník, ľudia nehovoria o čistote a všetkom dobrom čo cirkev koná ale hlavne v poslednom čase sa pohoršujú nad činmi, ktorých boli schopný jednotlivci z cirkvi. Myslím že hlavne média si dali v poslednom čase za úlohu priniesť dezinformujúci obraz o cirkvi a vedome všetko nafukujú aby odtiahli ľudí od viery a pravých hodnôt ku komercii a všetkému čo môžu ovplyvniť.