Jdi na obsah Jdi na menu

Narodeniny proroka

24. 6. 2015

http://www.cristina-cattaneo.com/wp-content/uploads/2012/08/cambNarodeniny sa stali neskutočnou oslavou - rítom v spoločenstve. Akosi sa mi to nezdá a rozmýšľam čím to bude. Žeby človek svojím spôsobom života (individualizmus, uponáhľanosť, apatia) stratil záujem o každodenné stretnutia s blížnymi? Preto to nahrádza aspoň pri týchto príležitostiach? Alebo z týchto každodenných stretnutí (pri rodinnej večery alebo nedeľných raňajkách) sa vytratilo čaro nevšednosti a treba hľadať iné spôsoby? Nehovorím, že nie je super si posedieť s rodinou pri dobrej kávičke či upečenej torte, ale pozývať 50-100 ľudí na oslavu každoročných narodenín do reštaurácie sa mi zdá trochu uletené. A ešte jedna vec: skutočnosť, že som na tomto svete nie je moja zásluha, ale mojich rodičov a Božej tvorivej sily - takže im treba gratulovať a ďakovať za odvahu to so mnou risknúť.

Cirkev len pri dvoch ľuďoch (ten tretí je Bohočlovek - Ježiš Kristus) slávi narodenie pre časný život. U všetkých ostatných je to spomienka alebo sviatok na ich narodenia pre večný život. Ako zásluha ich spolupráce s Božou milosťou a slobodného rozhodnutia plniť Božiu vôľu. Je to teda oslava ich kreatívnej akčnosti v živote.
Predsa pri Márii a Jánovi Krstiteľov oslavuje aj ich narodenie pre časný život. Je to však oslava Božej kreativity a plánov, ktoré sa v spolupráci ich rozhodnutia prejavili v diele, ktoré ovplyvnilo život mnohých z nás. Teda oslava narodenia Jána, ktorý prichádza z púšte; horlivého ohlasovateľa blížiacej Božej lásky; ochotného zomrieť pre poslanie voči prijatej pravde; pripravovateľa ľudí na prijatie Mesiáša. Boh vsadil na jeho osobu a on zostáva verný svojmu poslaniu, ktoré napĺňa.

Toto je pozvanie do nášho života. Boh a naši rodičia to s nami riskli. Vsadili na náš život, aby sme naplnili poslanie byť prorokmi pre tento svet. Priniesli posolstvo pravdy a lásky. Je to život podľa evanjelia, ktorý sa stáva znamením a pozvaním ku obráteniu - metanoji (zasa sme pri podstate). Máme neskutočne množstvo spôsobov, ako realizovať túto Božiu víziu. Môže to byť manželský pár, ktorý prijme medzi seba dieťa ranené “nezáujmom” vlastných rodičov. Môže to byť mladý človek, ktorý svoj voľný čas venuje pubertiakom a vychováva ich. Môže to byť zasvätený človek, ktorý dokáže sa venovať beznádejným prípadom. Može to byť človek, ktorý dá k dispozícii voľnú izbu pre emigranta či utečenca. To je len pár spôsobov realizácie lásky a pravdy. Chce to len trochu odvahy vstúpiť do nepoznaných vôd a stať sa prorokom.

 

Lk 1,57-66.80: Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář