Jdi na obsah Jdi na menu

Poslušnosť

2. 7. 2015

https://avallonefabiana.files.wordpress.com/2011/07/cuorerosso.jDnešný deň otvára tému, ktorá je dnešnému človeku veľmi cudzia, a ktorú často nechápe. Dokonca aj osoby, ktorým má byť vlastná. Tou je poslušnosť. Dante Alighieri vo svojich dielach ju nazýva ako “schopnosť akceptovať vôľu toho, ktorý riadi, alebo ktorý nabáda ku naplneniu nejakej činnosti”. Teda poslušnosť je niečo vybudované či vypracované. Teda, nie je to slepá či zautomatizovaná podriadenosť (napríklad akú má človek v istom období svojho života voči autorite). To, čo ma v jeho slovách ešte viac zaujalo je, že podľa neho pravá poslušnosť v sebe nesie trojitý postoj: 1. chce byť sladká a nie horká; ovládaná naplno a nie spontánne; 3. s mierou a nie bezmierne. Teda na človeku, ktorý v sebe vybudoval aktívne túto čnosť, je možné nachádzať opravdivú radosť, vnútorné nadšenie pre realizáciu a v správnej miere.

Dnešný sviatok hovorí o poslušnosti jednej devy v dejinách Izraela a kresťanstva, ktorá prijíma Božie slovo s radosťou, s nadšením sa ponáhľa a v správnej miere realizuje. Skrze Máriu, ktorá sa robí poslušnou voči Božiemu Slovu, Boh navštevuje svoj ľud a ľud môže stretnúť svojho Boha. Tajomstvo navštívenia Panny Márie je anticipácia eschatologickej udalosti plného stretnutia Božieho ľudu s Bohom.
Môžme hovoriť aj o symbolickom význame ich gravidity - Alžbeta v sebe nesie ohlásenie stáročného očakávania a zákon Vyvoleného ľudu (Jána Krstiteľa) a Mária v sebe nesie očakávaného Boha (Mesiáša - Krista). Preto exegéti hovoria o tomto stretnutí ako o objatí Starého a Nového zákona. A práve v ich zákonom prijatí je rozpoznaný ten, ktorý Prijíma.

Máme pred sebou svedectvo o tom, že Bohu sa nikdy nepreje starostlivosť o svoj Vyvolený ľud. Zostáva verný svojim sľubom. Neunaví sa zo svojho národa. Preto by bolo pochabé uvažovať štýlom: ak sa mi darí, Boh je dobrý; ak veci nejdu podľa mojich plánov, stáva sa zlým. Možno je čas nehľadieť len na náš uzatvorený individualistický svet a pohliadnuť na život z Božej perspektívy. A tak, ako Mária, participovať na Božích dejinách spásy. Totiž aj náš život sa môže stať “áno” pre spásu ľudstva. Bolo by biedou, ak by sme v sebe živili nenávisť a zášť voči Rusom či Američanom, voči imigrantom či Rómom, voči blížnemu či sebe, svojej minulosti či budúcnosti…

 

Lk 1,39-56: V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář