Jdi na obsah Jdi na menu

Svätá vojna

1. 1. 2016

http://lavocedeisenzavoce.myblog.it/media/01/02/904003136.jpgZačíname nový rok a býva zvykom na začiatku si stanoviť určité ciele. Keď som posledné dni uvažoval nad nejakým projektom k realizácii na nasledujúci rok, uvedomil som si, že v dnešných dňoch je moderné vyhlasovať niekomu vojnu. Niekto vyhlasuje vojnu Islamskému štátu či diktatúram, iný politikom či verejným inštitúciám, ďalší imigrantom či ľuďom na okraji spoločnosti… Tak som si položil otázku: Komu by som mohol vyhlásiť vojnu ja? Iste mi dáte zapravdu, že by to musela byť “svätá vojna”.

Asi by som ju vyhlásil všetkým sebcom, ktorí za každú cenu sa snažia brániť vlastné šťastie a neakceptujú, že to isté právo má aj ich okoložijúci. Vyhlásil by som vojnu všetkým zlomyseľníkom, ktorí nechcú vidieť osobu blížneho v jeho celistvosti, ale snažia sa vidieť len nedostatky a chyby na druhých. Vyhlásil by som vojnu odborníkom na pesimizmus, ktorí sa svojím negatívnym postojom k udalostiam a ľuďom snažia vykoreniť akýkoľvek výhonok dobra či nádeje. Vyhlásil by som vojnu všetkým ideológom, ktorí svoje presvedčenie chcú nanútiť všetkým okolo a rozdrviť tých, ktorí sú hľadajúci a pýtajúci. Vyhlásil by som vojnu tým, ktorí si hovejú v pomyslenom pokoji, ale sú dôvodom pre nepokoj v rodine suseda, v práci či škole, v susednom národe. Čo myslíte, bola by to dostatočne “svätá vojna”?

Keď som uvažoval o tomto vyhlásení vojny, prišlo mi na um pár otázok:
1. Aké zbrane počas tejto vojny používať? Odpoveď som našiel v slovách Patriarchu Jeruzalema, ktoré predniesol pri slávení Božieho narodenia: “Milosrdenstvo musí zahŕňať všetkých; blízkych i vzdialených; tých, ktorých milujeme, i tých, ktorých nenávidíme.” Povedal to patriarcha z mesta, ktoré je od svojho vzniku neustálym dôvodom pre vojnu. Milosrdenstvo je najlepšou zbraňou pre túto moju “svätú vojnu” - milosrdenstvo prijaté i preukázané. Toto ešte viac komplikuje môj plán na Rok 2016. Totiž, nie je ľahké prežívať milosrdenstvo.
2. Akú techniku boja by som mal zvoliť? Asi by to mal byť pokoj. Pravý pokoj začína v ľudskom srdci. Odtiaľ sa rozširuje na tých, ktorých stretávame a oni ho posúvajú ďalej. K tomu, aby sme sa stali ľuďmi pokoja je potrebná odvaha - odvaha, ktorá nás prinúti otvoriť naše srdce každému človeku bez podmienok. V tomto je súčasný Svätý Otec neskutočným psychológom, keď hovorí “žiadna brána, dvere zapancierované”.
3. Kto je vlastne mojím nepriateľom? Uvedomil som si, že tým prvým, s ktorým mám dočinenia, prebýva vo mne. Asi to bude najťažšia vojna, ktorú musím podstúpiť, a z ktorej nemôžem vycúvať. Je to vojna voči ľudskému egoizmu, tvrdosti srdca, zlomyseľnosti, ktoré sú v každom jednom z nás. Je to vojna, ktorá sa započala narodením Ježiša v Betlehemskej maštali, kedy Božia láska osvietila tragickosť ľudskej hriešnosti.



Lk 2,16-21: Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář