Jdi na obsah Jdi na menu

Rodina

27. 12. 2015

http://www.chiesadigenova.it/genova/allegati/364318/famiglia.jpgPred časom vyšli výsledky istého výskumu, ktorý skúmal postoje, hodnoty, morálku, sny dospievajúcich v Taliansku. Po 32 rokoch ho zopakovali, aby porovnali ako sa zmenila generácia dospievajúcich od roku 1983. Toto porovnanie prinieslo hneď niekoľko zaujímavosti. V prvom rade, že pre súčasných teenagerov myšlienka na budúcnosť nemá veľký význam. Nevidia istotu v budúcnosti, rýchlo meniaca sa spoločnosť neprináša stabilitu v ideáloch, v predstavách, v plánoch. Preto ich zaujíma len prítomnosť.
Ďalším prekvapením boli hodnoty, ktoré ich zaujímajú rodina, manželstvo, vernosť. Zvlášť posun hodnoty “rodiny" z 6. miesta v roku 1983 na súčasné 1. miesto v ich záujmu. Bolo by zaujímavý názor súčasných rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, čo si o tom myslia? Či dnešní mladí vo veku 14 až 18 rokov majú viac rešpektu voči rodine, rodičom a ostatným príslušníkom, voči tradičnej autorite, ako dospievajúci v roku 1982 či v roku 1950? Alebo ich záujem o rodinu je postavený na iných skutočnostiach. Niekto by mohol hovoriť o rodine ako o mieste, ktorý nám prináša pocit ako-takého pocitu bezpečia pred terorizmom, zlodejmi, vrahmi. Iný o výhodnosti materiálneho zabezpečenia (nemusím platiť nájom a špajza rodičov je plná) alebo ako isté zadné dvierka, na ktoré sa môžem vždycky obrátiť. Možno spomenúť aj túžbu “pravej rodine", ktorá nám v súčasnej dobe chýba.

Aj keď sa nezaprie funkcionalistický pohľad na rodinu, predsa je možno vnímať aj určitú nádej. Táto situácia dospievajúcich, ktorí rodinu vnímajú ako niečo dôležité, sa môže stať dobrým východiskovým bodom. Vytvárať spoločnosť, kde rodina bude mať naozaj dôležité miesto. Pre nás kresťanov istým ideálom je Svätá rodina. Iste, je veľmi ťažké v dnesnej dobe kopírovať ich spôsob života, ich prežívanie spoločenstva, prepojenie ich života s Bohom. Predsa len, niektoré aspekty nám môžu pomôcť, aby sme sa aspoň priblížili k tomuto cieľu. Dnešné evanjelium vám ponúka niektoré z nich:

  1. Rozmer tradície: Mária Jozef zachovávajú tradície. Aj v Putovanie do Jeruzalema, aby oslávili spomienku na vyslobodenie z Egypta, bolo konkrétnou tradíciou, ktorú zachovávali ("ako bývalo na sviatky zvykom”). Ale, ako hovorí aj Dnešné evanjelium, prežívaná tradícia istom momente dáva zmysel udalostiam, ktoré by sme ináč nevedeli vysvetliť. Tak, ako súčasné slávenie Vianoc, nám môže odhaliť silu rodinného spoločenstva.
  2. Uchopenie pravej múdrosti a inteligencie: tá pochádza od Boha. Sediaci Ježiš je počúvaný prítomnými majstrami, ktorým je vlastné vysvetľovanie Písma a Božieho slova. Slová prichádzajúce od Boha prinášajú pravú môdrosť. To, čo Jozef s Máriou už neskutočné krát vo svojom živote zažili. Podobne, ako sme to mohli zažiť aj my, bez toho, aby sme rozpoznali odkiaľ pochádzala táto múdrosť.
  3. Rozmer autority či nezávislosti: dvanásťročný Ježiš odhaľuje svoju závislosť na Bohu. Aj keď Mária s Jozefom tomu nerozumejú, zvlášť Mária všetko zachováva vo svojom srdci a uvažuje nad tým. V pravom čase však odhalí jeho význam. Je čas byť autoritou a je čas nechať nezávisle vykročiť. Nie je to jednoduché a bezbolestné. Najradšej by sme boli, aby deti zostali deťmi. Bez samostatného hľadania dobra a Božej vôle zostanú vitrínkami v obývačke svojich rodičov. Ak keď dobre oprášené a vyleštené, ale len ako starožitnosť bez vlastného príbehu.

Je to len niekoľko inšpiratívnych aspektov pre náš každodenný život, ktoré nemusia byť na zahodenie. V pozadí je stále poznanie, že Božia ponuka často prekračuje každé ľudské očakávania. Preto vám prajem, aby sme ich nestále odhaľovali a obohacovali svoju každodennosť.

 

Lk 2,41-52: Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář