Jdi na obsah Jdi na menu

Sklamaný nadšenec

3. 7. 2015

http://www.gardanotizie.it/app/wp-content/uploads/2014/11/EugeniSv. Tomáš, po apoštoloch Petrovi a Pavlovi, je ďalší, o ktorom sa medzi ľudmi najviac rozpráva. Jeho meno, osobu i postoj sa dostal do bežného slovníku ľudí. Kvázi dennodenne počujeme prirovnanie: Si ako neveriaci Tomáš. Ale môžeme hovoriť o Tomášovej nevere?

Najmenej dve udalosti z evanjelií nás presvedčia o tomto nesprávnom chápaní jeho osoby. Keď sa Ježiš rozhodol vystúpiť do Jeruzalema, učeníci ho odhovárajú: “Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?” Je práve Tomáš, horlivec, ktorý rázne povie: “Poďme aj my a umrime s ním.” (porov. Jn 11,7-16). A keď Ježiš hovorí o svojom odchode k Otcovi, Tomáš sa ho pýta: “Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?” A Ježiš mu ponúkne pravdu o sebe a o učeníkovi, ktorý ho chce nasledovať: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (porov. Jn 14,5-11). Zdá sa vám tento učeník vlažný či neveriaci? Skôr ho môžeme nazvať “sklamaný nadšenec”, ktorý ešte nespoznal zmyslel udalostí.

V takejto pozícii môže sa nachádzať v istom okamihu každý z nás. Je pozoruhodné, že Tomáš vo svojom sklamaní neuteká od spoločenstva. Nestavia sa do pozície urazeného a neodmieta viac participovať na živote tých, s ktorými strávil čas, a ktorí sklamali jeho nadšenie (napr. utiekli spod kríža - spoločenstvo, ktoré zradilo svojho Majstra).
Na odbočenie: Evanjelium nám prináša poznanie aj toho, čo spôsobí takéto “odmietnutie” - nevstúpiť viac do spoločenstva pre sklamanie. Tomáš nie je (nie, žeby nechcel) pri prvom stretnutí so Zmŕtvychvstalým a to ho diskvalifikuje z radosti stretnutia s Pánom.
Ale vráťme sa späť: Jestvujú mnohé spôsoby, ako dôjsť ku sklamaniu z postoja spolu-veriacich. Ale bolo by biedou, ak by naša viera (túžba stretnúť Krista pri lámaní chleba a vo sviatostiach), naše povolanie vyplývajúce z krstného a sviatostného kňazstva bolo postavené na správaní iných spolu-veriacich. Ich zlyhania a slabý príklad by nám nemali brániť vstupu do spoločenstva, kde je prítomný Kristus. Naopak, spoločenstvo hriešnikov a ich svedectvo (u Tomáša sú to rozutekaní apoštoli v čase, keď mali byť posilou svojmu Učiteľovi) nás privedie znovu do pravého poznania Božieho diela v našom živote. Tak ako u Tomáša.

 

Jn 20,24-29: Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář