Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

V dejinách ľudstva i jednotlivcov zostane neustále aktuálna otázka o pravde. Je to tvrdenie pravdivé? Ako ju môžeme nájsť? Právo na slobodu prejavu je veľmi dobrá vec, ale často nám nepomáha nájsť pravdu. Môj profesor masmediálnej komunikácie nám neustále pripomína: "Kde je informácia, tam vždy existovali a existujú aj contro-informácie a dezinformácie."

Farizeji boli obdivovaní Izraelským národom pre ich zbožnosť a horlivosť, pre ich hlboké zanietenie v dodržiavaní Zákon, ktorý sa snažili dodržať do bodky. Dodržiavali i nariadenie o platení desiatkov zo všetkého, čo sa im urodilo alebo získali. I takých plodín ako je mäta, kôpor či rasca.

Existuje niečo, čo ja nazývam "myšlienkový trh", ponuka. Taký pomyselný obchod (reálne to môže byť internet, knižnica, knúhkupectvo ale i bar či krčma) do ktorého chodíme, aby sme si vybrali idei, ktoré nám pasujú k vysvetleniu nášho správania a rozhodovania. Nie sú to myšlienky, ktoré formujú moje konanie, ale konanie formuje výber myšlienok.

Intímnosť v sebe nesie neopísateľnú energiu (citovú i racionálnu). Vytvára sa vzťah dôvery, ktorá buduje most medzi dvoma osobami. Ona búra vzdialenosti a vytvára priestor pre zosúladenie pohľadov na život a životných vízii.

Odhaliť vlastné miesto v dejinách je asi najväčšou výzvou pre človeka. Úloha matky, otca, zamestnanca, riadiaceho pracovníka, vychovávateľa a ďalšie roly prinášajú so sebou povinnosti i práva. Prijať ich a realizovať znamená prežívať zodpovednosť.

Veľmi dobre poznáme skutočnosť, že viera je niečo veľmi osobného. Máme ťažkosti vysvetľovať druhým, ako sa cítime, keď sme veľmi blízko k Bohu. Možno v tomto momente môžeme povedať len tie slová, ktoré Filip povedal Natanaelovi, keď mu priniesol zvesť: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci…”

Sme vďační ľuďom, udalostiam i životu, keď sa nám dostane druhej-tretej možnosti. Keď po zlyhaní či páde, môžeme znovu povstať a začať odznovu. Poznačení síce zlyhaním, ale poučení skúsenosťou, môžeme sa pozviechať a tešiť sa z novej príležitosti, ktorú nám ponúkli.

Prvé roky mojej mladosti som žil v komunistickom systéme. Chceli nás presvedčiť o dôležitosti totálnej rovnosti medzi ľuďmi. Prítomnosť výhod, ktoré sa dostávalo členom alebo spolupracovníkom komunistickej strany, vzišiel veľavravný slogan: rovný medzi rovnejšími. Odmena v kapitalistickom zmysle bola považovaná za nespravodlivú, ktorá vytvára sociálne rozdiely.

Ako som naznačil včera, človek síce túži po dokonalosti, predsa je málo tých, ktorí sa snažia tú pravú dosiahnuť. Ktorí prijímajú životné možnosti, aby rozvinuli svoje schopnosti. Prečo je tomu tak? Istý človek mi povedal: Lebo nám chýba tá pravá a silná motivácia. Sme navyknutí počítať pri svojich rozhodnutiach - stratu a zisk. Ak prevláda zisk, ideme do toho.

Myslím, že každý z nás sa snaží žiť čo najlepšie. Hľadáme spôsoby a prijímame rozhodnutia, ktoré by zlepšili našu situáciu rodiny alebo spoločenského života. Mnohí mi budú oponovať, ale v konkrétnosti to tak nevyzerá. Aj preto máme pocit, že môžeme urobiť niečo viac.