Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Keď sa dieťa má narodiť, rodičia hľadajú pre neho meno. Často sa ich pýtam: Prečo ste si vybrali práve toto meno? Odpovede sa pohybujú v rozmedzí: “pretože chceme, aby niesol meno jedného z rodičov alebo starých rodičov”, až po “pretože ladí dobre s priezviskom”.

Existuje množstvo spôsobov ako začať deň. Môžeme sa rozhodnúť byť naštvaní na celý svet, alebo ho začať s úsmevom na tvári a rozdávať optimizmus svojmu okoliu. Pravdepodobne naša štartovacia pozícia poznačí celý náš deň. Tento postoj jasne pomenováva ľudová múdrosť: "Vykročiť z postele tou správnou nohou!"

Jedna z mnohých vecí, ktoré sa naučíte v živote v zahraničí a v iných kultúrach je, že začnete pozerať na život z inej perspektívy. Objavíte, že život má omnoho viac “farieb”, ako je tá na vašej ulici, vo vašej obci, vo vašom kraji. Aby som pochopil usporiadaný chaos na talianskych cestách, je potrebné sa vcítiť do kože obyvateľa Talianska.

Už starovekí filozofi, počnúc Aristotelom, zadefinovali človeka ako racionálnu a sociálnu bytosť. Teda, že bytostne k nemu patrí schopnosť poznávať a vytvárať vzťah. V schopnosti myslieť a komunikovať realizuje svoju ľudskosť. Človek tak nedokáže žiť bez druhých.

Vo svojom každodennom živote si často uvedomíme, že sme obmedzené bytosti. Keď si neuvedomujeme, že nemôžeme mať všetko a že si musíme vyvrať. Musíme sa rozhodnúť medzi kvalitou a kvantitou, medzi materiálnymi a duchovným bohatstvom, medzi pohodlím alebo vypetím, medzi čiernou alebo bielou farbou.

Akákoľvek odpoveď na určitú otázku často vedie k ďalšej otázke. Je to viditeľné v správaní malých detí - keď po odpovedi na určitú otázku, začínajú so známym slovíčkom “Prečo…”, ktorým privádzajú dospelých do zúfalstva. Takéto správanie je súčasťou i života dospelých. Ako často používame toto jednoduché slovo "ale ...", čo komplikuje takmer všetko.

Pamäť je jedna z dôležitých funkcií človeka. Ak človek začne zabúdať, postupne stráca aj svoju vlastnú identitu. Často začína prebúdzať v sebe spiace mostrá. Podobne je to aj so spoločenstvom. Podľa francúzkeho sociológa a filozofa Maurice Halbwachs-a, pamäť spoločenstva alebo národa sa realizuje skrze znovu-vybavenie a selekciu minulých udalostí v službe prítomnosti.

Rozumný človek, v každodennom živote, sa neustále prehodnocuje svoje vlastné rozhodnutia. Obracia sa do svojej minulosti, hľadí na príbeh, ktorý vytvoril, a skúma svoje životné kroky. Účel takéhoto konania je jasný - kontrolujte svoju vlastnú cestu, ktorú do teraz prešiel. Ide o postoj zodpovedného správania voči vlastnému životu.

Žijeme v dobe veľkých možností. Zvlášť technika nám dáva obrovský priestor, v ktorom sa človek môže realizovať a rozvíjať svoje schopnosti. Napríklad, nepotrebujete cestovať alebo platiť za poštu, aby ste sa dostali k nejakej knihe, ktorá pred pár týždňami vyšla v Amerike. Stačí mať ebook a zakúpiť si jej elektonickú verziu a za pár sekúnd vám príde kniha do vášho prístroja. A tak Informácia v priebehu pár hodín obíde celý svet.

V písomnej komunikácii veľmi rád používam františkánsky pozdrav “Pax et Bonum”, ktorý pochádza z toho originálu Františka: “Pán nech ti daruje pokoj!” Prianie, ktoré smeruje k uspokojeniu najhlbšej túžby človeka. Koľkokrát počúvame “výkrik” ľudí hľadajúcich skutočný pokoj, t.j. harmónia s ostatnými a s celým svetom.