Jdi na obsah Jdi na menu

Byť pro-life

22. 1. 2020

zivot.jpgVeľa sa hovorí o pro-life hnutí, ktoré presadzuje špecifický pohľad na bioetické otázky. Jeho východiskovým postojom je predstava, že: "Ľudský život nikdy nebol považovaný za najvyššie dobro…“ Osobne sa neustále zamýšľam, ako zmeniť toto ich „poznanie“? Ako vybudovať ozajstnú kultúru života?

Dnešný úryvok predstavuje postoj farizejov, ktorý evanjelium definuje ako „zaslepenosť srdca“. Farizeji sú bez súcitu vzhľadom na pozíciu človeka, ktorý nemôže hýbať rukou. Ich pozornosť nie je zameraná na jeho dobro, ale na to, či Ježiš: „ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať“. Či zachová alebo nezachová Zákon.

Farizeji sa nezaujímajú o Božiu logiku - včera sme ju definovali ako „logiku potreby“. Logika, ktorá vedie Boha k tomu, aby vnímal potrebu konkrétneho človeka. Aby i v deň, kedy má oddychovať, nemal zábrany konať dobro a zachraňoval. Božia túžba slúžiť dobru a životu. Aj my, jeho učeníci, sme pozvaní, aby sme boli služobníci dobra a spravodlivosti, boli opravdiví služobníci pro-lifery.

 

Mk 3,1-6: Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář